Preto som chcela pripraviť prekvapenie. A s malou dušičkou som sa obrátila na Tomáša...Kúpme chladničku! Ja viem, nie je to najideálnejší darček, ale keď tá naša, svadobný dar zpred niekoľkých desiatok rokov, už naozaj dosluhuje. A prevraciame v ruke každý grajciar, ako asi každý druhý človek, a stále je niečo doležitejšie, tak prečo by sme neboli taký praktický? Moj brat reagoval prekvapivo rýchlo, a podporil moj nápad. Že, no problem! Tak ma potešil! Spoločnými silami ide hneď všetko takmer ako po masle. A my možeme prekvapiť tých, ktorý nás prekvapujú svojou trpezlivosťou a oddanosťou neustále.
Uprostred života, každodenného zhonu sa tak vyjasní, a človek verí, že všetko sa dá zvládnuť. Že ľudia, a práve tí najbližší, sa vedia spojiť a dohodnúť. Veria, hoci tá chladnička ešte neparkuje v našej kuchyni, ale trčí kdesi v sklade a čaká na náš výber, sa ku nám dostane, lebo my sme sa dohodli. A tak ani apríl nemá silu sa nám vysmiať. Ani sklamanie uplynulých mesiacov nepremohlo rodinné puto. A to je príjemné spoznanie. Príjemné v príjemnom jarnom dni.
