Zuzana Moravčíková
Kam kráčaš doba dnešná...
...kamsi bežíš v diaľku, nevediac a nechtiac vedieť, čo dnešku necháš v celku...
Pracujem, športujem, čítam a až príliš citlivo vnímam svoje okolie, ktoré pozorujem a stále ma rovnako často prekvapuje, ako je možné, čo sa to deje! Či dobré alebo aj to horšie.... " a niekedy podlieham smútku z toho, čo vidím" Zoznam autorových rubrík: Šport, Spoločnosť, Politika, Mojím foťákom, Latinčina, Zamýšľam sa, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Zuzana Moravčíková
Tatra mountain resorts vs. Kôprová, Tichá...
Nuž, večná to téma. Večný to podnet k vlastnému názoru. Ale! Som nenásilná, a viem, že tento názor je smerovaný iba pre určitú skupinu ľudí, ktorá si niečo podobné tiež "pomyslieva". Totiž - ako môžu reklamy typu kúpte si dom pri jazere, alebo apartmán v Tatrách, čoby, hneď aj kúsok Tatier, nezdvihnúť človeka s Č zo stoličky?
Zuzana Moravčíková
Najvyťaženejšia dolina u nás...
Zatiaľ som sa nestretla s takým pracovným zanietením... Ako to už však býva, aj tentokrát tá práca nie je až taká ušľachtilá, za akú som ju ja sama kedysi považovala.
Zuzana Moravčíková
Posuňme to ďalej...
Už nejakú dobu premýšľam, ako to u nás, na Slovensku vlastne je. Prečítam si pár svojich príspevkov, a rozmýšľam, kdeže sa berie ten negatívny postoj, a či je možné nájsť vhodný recept na riešenie alebo minimálne chápanie toho, čo zvyknem komentovať. Postupne tiež zisťujem, že som sa na náš slovenský „minisvet" pozerala cez Platónovu myšlienku idealizmu a Aristotelovu etiku... No reálny svet sa zmieta v spleti mnohorakých odtieňov a pohľadov.
Zuzana Moravčíková
Pohľad na svet – aj neutešený...
Nie vždy sa dá smiať z plného hrdla. Napriek tomu, že máme byť dosť silní nato, aby sme mnohé veci nebrali vážne, mnohé iné veci si nemožno nepovšimnúť a povzniesť sa nad ne. Neviem. Zrejme mnohí z nás žijú v akomsi vákuu svojho sveta, a nestarajú sa o mienku verejnú. Neprispievajú k zmene svojho okolia. Keby tomu tak bolo, veľa preveľa vecí by naberalo iný kurz....A tak ozaj neviem, kde sa stala chyba. Či v nás ľuďoch. V inštitúcii a organizácii štátu. Či je to dobou, ktorá so sebou priniesla to čo priniesla. Pravdepodobne to je súhrou týchto a ďalších faktorov.
Zuzana Moravčíková
Tajomstvá
Človek sa pozná nie podľa toho čo hovorí, ale v konečnom dôsledku podľa toho ako koná.
Zuzana Moravčíková
...
...krátke poetické chvílky ma občas navštívia, položím pero na papier, dušu otvorím, oči zahľadím kamsi za obzor...
Zuzana Moravčíková
Pokoj v duši
Akosi veľa otázok sa vynára v mojej mysli. Ťažoba dnešných dní dolieha aj na človeka, keby len na koňa. Poväčšine majúc negatívny nádych. Finančná kríza, plyn, euro....odlesňovanie amazonských pralesov, rybolov v Severnom mori, chudoba v juhoamerických slamoch. Kam sa podieť? Nedotknuto stáť obďaleč? Hľadieť na seba, pre seba? Pozrúc sa však i do seba, červenajúc sa a lomiac rukami... Nedá sa žiť len na malom kúsku sveta, tváriac sa, že ostatné je mi vzdialené, že mňa sa to netýka. Kto to dokáže? Kto má pokoj v duši?
Zuzana Moravčíková
Re: Starostu volili cezpoľní.
O starostovi v Demänovskej Doline rozhodli voliči, ktorí tam mali trvalí pobyt iba pár dní. Ústavný súd si s verdiktom dáva načas.
Zuzana Moravčíková
Ako sme si splnili olympijský sen
Pred pár dňami sa vrátila naša ženská hokejová výprava z nemeckého Bad Toelzu s úspechom nevídaným a nečakaným. S niečím, čo sa nám ani len vo sne nezazdalo. Outsider, s ktorým nikto nepočítal. Underdog, ktorý však poriadne zamiešal s hokejovými kartami. Spanilá jazda pripomínajúca pasáž z amerického filmu, s náročným priebehom a so šťastným koncom. A predsa sa nám to podarilo.
Zuzana Moravčíková
Verba volant, scripta perzist
Mnohé bolo povedané. A nie raz. Ani nie pod rúškom tmy, či kdesi doma za stolom. Ale verejne. V médiách. Na patričných miestach. S kompetentným (to znamená tiež zodpovedným?) a odborným komentárom. A?
Zuzana Moravčíková
Jedinečnosť
Podarilo sa mi niečo neopakovateľné a silné. Hoci možno aj bežné. No pre skupinu ľudí iste emotívne a blízke. Pretože zachytiť moment niečoho, čo už nemožno vrátiť späť je ako zastaviť čas. I keď len na obrázku. No pre večnosť. Pre budúcnosť. A pre spomienku.
Zuzana Moravčíková
Jeseň u nás doma
Jeseň je všade rovnaká. Krásna. Farebná. Prírodná. A predsa ma azda pre každého inú príchuť. Pre mňa má príchuť domova...
reklama
Zuzana Moravčíková
Magurka - môj osud
Toľko som sa napísala o tejto mojej dedinke, až sa zdá, že viac to už nie je možné bez toho, aby som sa neopakovala a nebola, hm, patetická. No je tu niečo, čo nedovolí nepísať. Či je to však nevyčerpateľná náklonnosť k tomuto miestu, alebo neopúšťajúca energia prameniaca kdesi hlboko v magurských baniach, či dokonca obmedzenosť ľudí, ktoré ma ženú k neustálemu premýšlaniu o nej, o Magurke, posúdte sami. Alebo nie, a veci ostanú nepovšimnuté.
Zuzana Moravčíková
Slepá láska(vosť)
Hovorí sa, že láska je slepá. Láska je zbesilá. Je pohlcujúca. No čo ak sa pod tým skrýva láskavosť, cit iný, a predsa podobný tomu najhlbšiemu? Najfarebnejšiemu? Najprirodzenejšiemu? Čo keď je to práve láskavosť, zhovievavosť toho druhého, ktorý nás vlastne nemiluje, len berie na vedomie. Na chvíľku. Na čas nám dáva pocit, že k sebe patríme. A vlastne nepatríme. Vlastne to bol všetko omyl.
Zuzana Moravčíková
Uprostred života
Apríl. Apríl nie je len bláznov čas, ale aj mesiac, kedy majú hneď niekoľkí moji najbližší narodeniny. Tomáš, moj írsky brat, a mamina, moja kamarátka do pohody i nepohody. Írsky brat nie je írskym bratom preto, žeby bol skutočne Ír, ale preto, ako to už v tejto globalizujúcej sa spoločnosti chodí, že je hádam viac tam ako kdekoľvek inde na tejto planéte. A rodičia, bez rozdielu, tí moji, sú tu vždy pre mňa. Až ma to niekedy prekvapuje a ani si to nezaslúžim...
Zuzana Moravčíková
Načo sú nám národné parky?
Podľa mnohých odborníkov, a vlastne, podľa zdravého ľudského rozumu, vytvárame ochranné pásma, rezervácie, a národné parky poukazujúc tak na výnimočnoť daného územia. So snahou uchrániť si ho nielen pre seba, a svoje potešenie, ale aj pre budúce generácie ľudstva. Áno, ľudstva. Lebo neporušená príroda sa v súčasnosti stáva vzácnym a obmedzeným tovarom. Ktorý však veľmi radi, bez ohľadu na čokoľvek, akokoľvek morálne či inak hodnotné, predávame, tváriac sa, akoby sme dávali zo svojho. A pritom pravda je kdesi úplne inde.
Zuzana Moravčíková
Železnô
Pred pár týždňami som písala o Železnom a o tom, ako to tam teraz vyzerá či nevyzerá...Ja viem, mnohí máme vlastných starostí a povinností vyše hlavy a Železnô je takpovediac mimo diania. Ale vlastne chcem napísať aj o tom, ako hospodári Ministerstvo zdravotníctvo, ako ekonomicky rozmýšľa náš štát, a ako som sklamaná dianím vo svojom okolí...A možno aj o tom, ako sa vo mne hromadí akýsi negatívny pocit...
