Babka niekedy nehundre len do dedka, ale sa kľudne pustí aj do mňa. Síce milo, ale nedá si povedať a často ma vyvedie z rovnováhy. Niekedy sa pochytíme a ja jej v tej rozčúlenosti omylom zatykám, čo babku položí, mňa nahnevá a dedka dobre rozosmeje.
Babka na mne neznáša dve veci. Možno kvôli nim prídem aj o dedičstvo, ktoré by mi mohla odkázať, ale tak kvôli nejakému krásnemu domčeku a prosbám babky sa nezmením...
Prvá vec, ktorá babku hnevá, je veľmi banálna a egoistická. Nemá rada, keď jej protirečím. Vtedy sa vo veľkom strese, keď chce obhájiť svoju pravdu, zakokce, a to ju rozptyľuje. Nemá rada situáciu, keď nevie, čo povedať.... To ju priveľmi potupuje. Ale stáva sa jej to len veľmi zriedka.
Druhá vec, ktorá babku privádza do ešte väčších rozpakov a do ktorej babka stále musí kecať, je moje vegetariánstvo. Babka tomu nechápe, je zvyknutá na dobu minulú, keď síce mäso takmer nemali, ale jedli ho.
A tak zakaždým, keď k nim zavítam, sa ma opýta, či ešte stále jem tú zeleninu alebo som dostala rozum a jem aj mäsko.
Vždy ju sklamem. Už päť rokov. Ale tá skormútená nálada, že jej vnučka je predsa len akási čudná, ju čochvíľa prejde. Potom mi aspoň nanúti buchtu, a keď si zoberiem len jeden kúsok, s výčitkou na mňa pozrie: ,,Pre veľkú buchtu treba veľkú buchtu,“ dohovára mi.
Okolo obeda mi začne hovoriť o mojej zlej krvi a o všetkých živinách, ktoré mi v nej určite chýbajú a ktoré nevie pomenovať. Keď jej poviem, že mám dobrú krv, však som darcom krvi, tak mi odpovie: ,,Tak to nie si moc na úžitok,“ mysliac tým, že moja bezmäsitá krv môže ísť tak dočerta.
Okolo večera sa ma opýta, prečo som taká prieberčivá. A prečo som taká sprostá. Oni v našej dobe....Boli radi, keď mali zemiaky s mliekom (ale mne ich v nedeľu na obed surovo zakáže). A ja bezcitne odmietam ten milý párok, ktorý sa mi sám na tanieri ponúka, a po ktorom babka baží, ale radšej ho nakoniec necháva dedkovi.
Babka sa už teraz trápi, ako skončím v budúcnosti. Už teraz ľutuje môjho muža. Snaží sa mi ešte vo všetkých smeroch zamudrovať a dohovoriť.....Ale ja jej poradím, aby si ešte z tých 12 rokov požila, a mohla zažiť, čo ešte neokúsila....Možno bude prekvapená.
