Opäť pozrie na strieborné hodinky od neho, a sleduje sekundovú ručičku. Ešte tri kolá a odchádzam, prikáže si. Vie veľmi dobre, že neznášam čakanie.
,,Ďakujem,“ a ešte zostáva, musí vypiť pivo. Och, na čo si ho len objednávala, už ju prešla chuť. Veď ho pila naposledy pred šiestimi rokmi.... To boli časy. A aspoň s príjemnou spomienkou na ne, si ho plnými dúškami vychutná.
Vonku je už tma. Neskorý letný večer je príjemne teplý, ale ona si radšej prehadzuje na odhalený chrbát sako. Nechce upútať.
Začne sa jej nepríjemne čkať. Nahlas sa zasmeje, opäť ju zachvátia spomienky. Poobzerá sa, a aj napriek svojim zásadám si odgrgne. Len tak potichu, nikdy to nevedela. Cíti, ako sa jej točí hlava. Asi to zase viem tak lacno, opäť sa zasmeje.
Blíži sa ku nej nejaký muž. Najskôr sa zdráha, nerada chodí sama nočnými ulicami, ale......Nahodí zvodný úsmev, a jazykom si prejde po perách., trochu viditeľnejšie zakýva bokmi.....
Preboha, je to jeden z jej paneláka.
,,Dobrý večer,“ pozdraví a zatvári sa akože nič. Muž sa len príjemne usmeje.To som už naozaj len na ocot, zarmúti sa. Dopekla s chlapmi. Naplánuje si na ďalšie dva mesiace úplný pokoj.
,,Miriam? Si to ty?“ vyrúti sa na ňu nejaká ženská.
V tuhom objatí ju ešte nespoznáva......,
,To hádam nie..... Katka? Čo tu robíš? Ani by som ťa nespoznala....Ako sa máš?“ Vráti sa jej do náručia......
A celá natešená si pomyslí , spomienky sa skutočne vrátili.
Už tak dávno sa nevideli. Nečakala, že tu niekoho známeho stretne. A dnes jej to veľmi dobre padne. Po ďalšom sklamaní.
Na toto si musí aj zapáliť.
,,Na zdravie.....“ zaprajú si s úsmevom, a ona po takom dlhom čase opäť potiahne. A sama sa čuduje, s akým účinkom to jej telo prijíma.
Rozhodnú sa pre podnik a zábava sa pre ne môže začať.
Niekedy po polnoci sa zahľadí na ubiehajúce sekundy. Už prešli pekných pár kolečiek, zasmeje sa.
Zdvihne zrak a snaží sa zaostriť, už sa jej nedarí vidieť v jednotnom čísle.
Ani nevie s kým, a odchádza na parket. Na odvážnu cudziu ruku, nepovie nič. Ale po drzom jazyku sa už musí ozvať...,,To ma nemôžeš zavolať niekde preč?“ myslí žartovne a odtiahne sa.
Cudzí ,,francúz“ ju však už ťahá niekde.....Kam?
Vonku sa na ňu jednoducho pustí. Radšej si nemala vyzliekať sako, ale kde ho vôbec má, to netuší.
Objímajú ju cudzie ruky, tak túživo...... Na chvíľu nenamieta....myslí na svojho. Oddáva sa.,
,Tak dosť,“ povie ostro, keď si uvedomí vážnosť situácie. Konečne aj vidí. Jéj, veď je celkom pekný, ale snaží sa odísť.
,,Pusti ma!“ zahlási a vymaní sa z pevného zovretia. Už vidí naozaj ostro...Radšej by ani nemusela....Preboha, je to ďalší z jej paneláka. Asi sa odsťahuje.
,,Mačičku už prešla chuť?“ pýta sa podlízavo.
,,Ešte ani neprišla,“ povie a odchádza.
Pokúša sa pohľadať Katku. Musí odísť. Dnes som to naozaj prehnala...Ako za starých čias.
Nakoniec odchádza sama. Premŕza, sako nikde nenašla.
Zavolá si taxík, chce byť čo najrýchlejšie doma.
Z taxíka vystupuje otupená. Aj šaty ma čierne od špirály, tak si poplakala. Taxikári sú taký milý muži, pomyslí si a vyzuje si topánky. Po schodoch si vybehne aj bosá.
Pred svojim bytom zakopne. Zahromží.....Skackajúc sa dotrepe ku dverám. Po tme hľadá v kabelke kľúče.
Na mobile sa jej spustí budík.
Už nadáva nahlas.
Rozsvieti. Kašle na susedov. Zajtra bude zase slávna.
,,Chvíle slávy opäť prichádzajú,“ vyhlási nahnevane. Potom šmarí jednu topánku do dverí jej milej susedy. ,,Už zase načúvaš?!“ skríkne a vyplazí jazyk.
Potom sa vyberie po topánku, a konečne je doma....
Zhrozí sa. Zbadá sa v zrkadle.
Zhrozí sa. Nad svojím dnešným výkonom. Nahodí smiech cez slzy a hodí topánku do zrkadla.
,,Bože, ale som hrozná,“ vyzná úprimne a rozbehne sa do kúpeľne... Nestíha.
Ráno si na chladničku modrou magnetkou pripne:
Aké milé je, keď nás zachvátia spomienky. Nemali by sme zabúdať. Minulosť nás môže povzbudiť. Ale nesmie prevládať v prítomnosti...Berme si z nej poučenie do budúcnosti.
