Ako sme sa boli pozerať na iberijské rysy a žiadne sme nevideli:)

V sobotu ráno, sme sa vybrali s Gallom, snáď si pamätáte z výletu ala Mulhacén a ak nie nevadí:) Nahia, ten čo organizoval Mulhacén je už v Bolívii. Toto bo taký víkend, že skoro všetci sa pobrali domov a ak nie domov tak niekam do preč. No takže sme v sobotu o 10 doobeda ( tu vlastne ráno, keďže Slnko tu vychádza tak o 8 ) sme odchádzli smer Sierra Morena, čo je najdlhšie pohorie, teraz neviem či v celom Španielsku, ale minimálne tu. Išli sme do časti Andújar, kam chodia pozorovať rysy s ďalekohľadmi. Gallo hovoril, že tam chodia každý rok okolo Vianoc na týždeň (vtedy je väčšia zima, tak ich je asi aj naozaj vidieť:)) Ešte išla jedna partia, ale tí išli neskôr, až o 12 a to už je dokonca aj tu neskoro:) Bolo to asi hoďku cesty smerom na Madrid. Prešli sme dedinou Andujar, kde majú pekný kruhový objazd so súsoším ( strašné slovo ) jeleňov, ako ich naháňujú havkáči. Išli sme sa pozrieť do centra pre visitantov, že kam vlastne pôjdeme. Tam nám teta niečo múdre povedala a dala nám dokonca aj mapu. Mali tam aj makety zvieratok, myslím, že aj v znaku tej dediny majú rysa. No ešte sme pokračovali autom, najprv po celkom normálnej ceste a potom po takej trochu deravej. Parovali sme na začiatku "turistického chodníka". Oficiále to bol turistický chodník ale bola to vlastne cesta kde chodili aj autá, ale no dobre nebol to asfalt. My a ešte jedna dvojica, čo vyzerali byť nejaký nemci sme išli pešo, všetci ostatní autami. Oni sú asi naozaj leniví, tí Španieli alebo čo:) No takže sme išli po turistickom chodníku, čo bola vlastne cesta. Prvé čo sme videli boli muflóny tak to bol nadšený, že to je strašne ťažké vidieť (nakoniec sme ich videli aj cestou späť:)) Chovajú tam aj Toros bravos, čo sú býky, ktoré sa používajú na býčie zápasy. Vraj su fakt nebezpečné, aj tak vyzerajú. A skoro všetky kravy, čo som tu videla sú rohaté a buď červené alebo čierne. Fakt je, že som videla len pasúce sa, čo asi nechovajú na mlieko, tak neviem či tie majú bezrohaté. Dalo by sa povedať, že sme šli po ceste, z jednej strany plot z druhej tiež, na jednej strane kravy a na druhej chovaju jelene a videli sme aj daniela. Je to síce les ( aj keď od nášho lesu to má ďaleko), ale vlastne je to všetko privátne. A išli sme smerom k park de naturaleza ( u nás je to asi chránená krajinná oblasť ). Aspoň tam to už privátne nebolo:) Cestou sme hľadali rysy, ale žiadne sme nevideli, Gallo hovoril, že je to čudné, že tam nikto nie je, že väčšinou tam bývy veľa ľudí, ale to asi naozaj až v zime. Videli sme za to jelene, a majú teraz ruju, asi nejakú silnú tak zavýjali aj cez deň. Oni tú majú z toho celkom atrakciu, že sa chodia pozerať do lesa na jelene, ako sa ruja. No pravda, je že sú to väčšinou ohradené farmy, a potom sa nájdu takí, čo chodia strielať. Aj teraz sme videli ako ich prikrmujú. No až sme došli asi za 2 hoďky na koniec toho chodníka, kde bol výhľad. Bolo odtiaľ vidno veeeeľké jazero, tak sme sa boli pozrieť až dole k nemu. Po ceste sme ešte našli pozostatky dediny, čo tam začiatkom 20 storočia postavili pre tých, čo stavali priehradu, a keď ju dostavali tak všetci odišli. Tak tam zostai len také rozpadnuté malé domčeky. Odtiaľ, sme ešte zišli k priehrade, teraz to používajú na výrobu elektriny. Po ceste mi ešte ukazoval eukalyptusy, ktoré vraj vysadili za Franka, lebo sú najlepšie na výrobu papiera. Tak teraz kade tade po Španielsku rastú austrálske eukalyptusy, ale vraj sa ich snažia zbaviť. Ešte som videla cortafuefo, čo je kus vyrúbaného lesa, vyzerá to ako zjazdovka, a pomáha to keď je požiar, že ho to zastaví alebo aspoň zbrzdí. Potom sme sa vracali smer hore kopcom a tam sme náhodou postretli tu druhú partiu, čo odchádzali až o 12 z Cordoby (samozrejme prišli autom). Tak sme dal obed medzi polozrúcanými domčekmi ( ešte sme si vyberali v ktorom kto bude spať, lebo pôvodný plán bol, že by sme tam mohli ostať spať). A potom sme sa rozložili na zem na siestu. Len Kalifa, čo je havko, jedného z nich tam pobehoval a kde tu niekoho zobudil, aby mu hádzal kamene, bo paličky nechcel, má záľubu v kameňoch:) Po sieste sme už fičali naspäť, oni autom a my pešo, to sme ešte dúfali, že nejakých rysov uvidíme. K autu sme dofičali prví, oproti nám prichádzalo ešte plno ľudí, samozrjme všetci autom. Čo sa mi moc nepáči, že hurá ideme sa pozerať na ruju jeleňov do prírody a pozerajú sa z auta ďalekohladom. Ešte aspon jedna veselá príhoda z cesty tam ,keď sme už prichádzali k lesu smerom o Andujaru, tak mi hovorí "En esta carretera hay muchas curvas" /Na tejto ceste je veľa zákrut. Tak som sa ho pýtala či vie, čo je kurva v slovenčine. Tak potom to zmenil na "En esta carretera hay muchas sakruta" No a tak nejak, ešte s večerou a la bocadillo, čo je niečo na spôsob bagety, keď som sa pýtala, či by mohol byť len so syrom, tak to sa na mňa dívali dosť divne, tak bol nakoniec šunkovo-syrový, skončil deň pozerania rysov. Fotky, ešte zatiaľ nemám keď budú tak pripojím