Zuzana Ondrášiková
S deťmi cez pol Európy alebo s deťmi sa nedá cestovať (a naozaj?)
Účastníci zájazdu: Oliver (2 mesiace) Marcos (2 roky) Rocky (8 rokov a 4 nohy) Zuzka (28) Carlos (33)
Účastníci zájazdu: Oliver (2 mesiace) Marcos (2 roky) Rocky (8 rokov a 4 nohy) Zuzka (28) Carlos (33)
Tak kde začať... Asi by bolo najlepšie začať návratom do Córdoby, na začiatok decembra. Tam a vtedy som sa zoznámila s Carlosom, neviem či je to osud, náhod alebo omyl. Isté je že nebyť toho nebola by som teraz v severnom Španielsku, 7 km od Atlantiku a dosť ďaleko od civilizácie a pravdepodobne by som an nepísala tento blog. Na jar sme sa dohodli, že leto strávime spolu, to sme ešte nevedeli kde a ako, nakoniec náš letný plán dopadol tak, že júl v Španielsku na eko-farme a august u ocina na chalupe, na oboch mestach v plnom pracovnom nasadení:)
Rada by som sa s Vami podelila o zážitky z výletu, ktorý sme podnikli spolu s Feikom predposledný aprílový víkend. Feike je kamarát, ktorý žije v Slovinsku, blízko Ljubljany, ale je z Holandska. V Ljubljani bol na Erazme a tak sa mu tam zapáčilo, že sa rozhodol zostať žiť v Slovinsku. Keď som sa ho pýtala prečo, povedal, že sa mu páči krajina a výlety, ktoré tu môže podnikať, a že mu prišlo jednoduchšie žiť tu a občas ide do Holandska, ako stále jazdiť medzi Holandskom a Slovinskom.
Dobrodružstvo a la Ljublana sa začalo ešte pred tým ako som do Ljublany prišla. Ak chcete vedieť ako tak čítajte a moc sa mi prosím nesmejte:)
Rozmýšľala som, či napísať niečo aj o mojej poslednej ceste po Španielsku. Práve teraz sedím už ne letisku, ešte tu chvíľu pobudnem a Oliver Twist je v španielčine dosť ťažko napísaný a nemám poriadny slovník. Nechcela som písať, nechcela, hm, skôr som nevedela či chcem písať aj o tejto ceste, pretože tento výlet sme absolvovali s Carlosom, a s ním mám burbuju (bublinu), neprístupnú pre zvyšok sveta. V tej bubline sme len my, a nechcela som písať zážitky, ktoré pri prerozprávaní tretej osobe strácajú gráciu (niektoré vtipy sa nedajú pochopiť ak ste nezažili tú príhodu, ten moment, je to niečo na spôsob interného humoru). Z tejto cesty nemám žiadne fotky. Foťák sa síce povozil v aute, ale fotiť výhľady považujem za zbytočné, do fotky sa to celé nezmestí a ak to nevidíte celé stráca to zmysel, (druhá vec je, že neviem fotiťJ). Keďže sme boli len dvaja fotiť jeden druhého by tiež bolo blbé a fotiť sa spôsobom fotím sám seba, tak to je už úplný koniec.
Tento článok bude o minulom víkende, o tom ako sa stretlo niekoľko náhod a čo z toho nakoniec vyplinulo. Možno by bývalo lepšie, keby to bolo inak a možno nie. Ťažko povedať. No nebudem Vás naťahovať a porozprávam Vám čo všetko sa mi minulý týždeň a víkend prihodilo.
Áno, áno. Siska nesklamala a prišla za mnou do Córdoby:) Keby ste náhodou niekto Sisku nepoznali, tak je to moja spolužiačka z gympla, minimálne poslednú dobu veľmi spriaznená duša, snaží sa ma pretvoriť na dievča, teda už to asi pokročilo, že na ženu:), ale zase aby ste si nemysleli, že je nejaká pipka, tak sme chodili spolu aj do posilky v lete. Myslím, že sme to zvládli celkom dobre, celý týždeň spolu, dokonca sme sa ani nepobili, a myslím že ani nepohádali. No proste sme skoro dokonylý pár:)
Asi nemôže byť len všetko dobré a ružové. Tak aby ste m až tak nezávideli ako mi je tu dobre, tak napíšem niečo aj o tomto víkende. Boli niektoré veci aj fajn, ale keď sa to celé zhrnie, tak to bol viac menej dosť strašný víkend. Zistila som ako strašne záleží s kým sa niekam vyberiete, že nemám odahd na ľudí, ako sa niektorí nechajú ovplyvniť, a že už sa na žiadny erazmácky výlet nevyberiem.
Už ste sa určite všetci tešili, že znova nečo napíšem. Tak áno, áno už to prišlo:) Príbeh pokračuje, no prpiravte sa na to, že Mulhacén bol, je a bude číslo 1, už asi nič také dobré nebude (ešte je šanc, že keď príde Siska by to mohlo stáť tiež za to:))
Práve čítate prvé zápisky z môjho pobytu v Španielsku. Ak sa Vám budú páčiť tak za vznik tohto blogu poďakujte v prvom rade Siske:) Vopred sa ospravedlňujem za všetky prvopisné chyby (hlavne Mirke) a za to, že nemám veľmi nadanie na písanie ( a strašne nerada to po sebe čítam)