Titus Maccius Plautus

Bol rímskym básnikom, hercom, režisérom, ale i najúspešnejším dramatikom staroveku, písal vynikajúce komédie – čerpal námety z gréckeho umenia a sám sa stal inšpiráciou pre autorov klasických veselohier v neskoršej európskej literatúre. Zaraduje sa medzi prvých najvýznamnejších rímskych dramatikov. Pochádzal z umbrijského mestečka Sarsiny. Narodil sa približne v roku 251. Je možné, že pracoval ako zamestnanec divadla v Ríme, potom bol obchodníkom a po neúspechu v obchode robotníkom v mlyne. Dobre poznal život najmä širších vrstiev, z ktorého výdatne čerpal pri písaní svojich komédií. Väčšinou to boli voľne spracované grécke hry od Menandra, Filémóna, Difila a iných autorov. Plautus preberal od nich grécke prostredie, motívy i typy, ale dej napĺňal atmosférou z rímskeho života, no uplatňoval v nich aj svoje nápady, vkladal do nich veľa sólových árií. Jeho hry sa odohrávali najmä v Aténach. V jeho hrách vystupujú postavy najrôznejších vrstiev spoločnosti- prešibaní otroci, chvastaví vojaci, zhýralci, neposlušní synovia, klamaní otcovia, ľahké ženy a pod. Hry vynikajú znamenitou charakteristikou osôb, živým a sviežim dialógom, vtipom, množstvom komických situácií a majstrovsky zvládnutou rečou. Napísal zrejme 130 komédií, ale zachovalo sa ich len 21. Divadlo natoľko vstúpilo do jeho života, že ho neskôr stotožňovali s postavami, ktoré vymyslel. Plautus zomrel v roku 184 pred n.l. v Ríme.
Najznámejšie Plautove komédie sú: Komédia o hrnci, Komédia o strašidle, Dvaja Manaechmovci, Chvastúň, Amphitryón, Pseudolus.
Zábavná hra o bohatom, chvastavom a hlúpom vojakovi, je hra Chvastavý vojak. Tento vojak odvedie Pleusiklovi dievča a nasilu si ho odvezie z Atén do Efezu. Pleusiklos a jeho sluha pripravia plán ako vojaka oklamať- dievča sa má vydávať za svoje dvojča. Akcia sa vydarí, dievča oslobodia a šťastne sa vrátia na lodi domov.
Plautus napísal hru, ktorá je príbehom o človeku, závislom na peniazoch. Nazval ju komédiou. Komédia o hrnci. Starý lakomec Euclio nájde hrniec so zlatom. Odvtedy stále trpí strachom, že mu poklad ukradnú. Preto ho stále prenáša a ukrýva. Raz ho vystriehne otrok mladého Lykonida, zamilovaného do Euclionovej dcéry a poklad mu ukradne. Koniec hry sa nezachoval, možno však predpokladať, že sa skončila dobre – Euclionovi poklad vrátili, on ho dal ako veno svojej dcére a on sa tak vyliečil z lakomstva a našiel stratený pokoj. Hra inšpirovala Moliéra pri písaní komédie Lakomec.
Pseudolus je komédia, ktorá kritizuje klamstvo a podvody. Aténsky mládenec Calidorus má rád krásnu flautistku Phoenicium, ale nemá dosť peňazí na to, aby ju vykúpil z otroctva od kupliara Balliona. Podarí sa mu však Balliona oklamať (s pomocou prešibaného otroka Pseudola) a dievča získa.
Plautove komédie boli u Rimanov veľmi obľúbené a mali veľký význam pre rozvoj veselohier v európskej literatúre. Niektoré postavy sa dostali do hier Shakespeara (Falstaf), Moliéra(Lakomec), Goldoniho (libreto opery Figaro) a ďalších autorov. Práve Plautom vyvrcholila latinská veršovaná komédia.
Plautus zažil v mladosti posledné roky prvej púnskej vojny, významnej ako úspešné dokončenie prvej fázy bojov Ríma o nadvládu v západnom stredomorí. Koncom druhej púnskej vojny (218 – 201 pred n. l.) sa začína jeho autorská činnosť.
Roky prvého uvedenia Plautových komédií poznáme. V roku 200 pred n. l. sa hral Stichus, v roku 191 pred n.l. Pseudolus.
Všetky Plautove komédie patria k žánru „palliáty“ – to znamená, že sa hrali v gréckych kostýmoch, s gréckymi menami a v gréckych okolnostiach. U väčšiny komédií poznáme grécku predlohu z Plautovho prológu. Pochádzajú zo 4. a 3. storočia pred n. l., z obdobia tzv. strednej a novej antickej komédie.
V Plautových komédiách hudba hrala významnú úlohu, niekedy zaberala až dve tretiny diela. Tým sa v scénickej podobe približovala našej operete.
Plautus svojimi komédiami prispel nielen k lepšiemu poznaniu gréckeho sveta, ale zaslúžil sa tiež o to, že sa hovorová reč začala viac používať v umeleckých žánroch. Jeho majstrovský a živý jazyk v komédiách ocenili aj také autority ako bol Cicero. (možno preto mu pripisovali viac komédií, ako ich v skutočnosti napísal)