Mne moji priatelia boli často veľkou oporou, ale tiež veľkými kritikmi. Boli mi ako súrodenci, ktorí vedľa vás stoja od raného detstva a ani po veľkých hádkach neodchádzajú. Neobrátia sa vám chrbtom, hoci ste klesli nielen pod ich, ale i svoju úroveň. A keď ste padali čoraz hlbšie, chytili vás za ruku a vytiahli hore. Táto rubrika má byť v prvom rade poďakovaním za každý jeden ich úsmev, milé slovo, ich blízkosť, ich dôveru, ale i každú kritiku.
Je poďakovaním za každý jeden príbeh z tejto rubriky, nakoľko ma k nim inšpirovali oni.
o nás pre vás
každý z nás potrebuje niekoho vedľa seba. Žiť život bez priateľov ... myslím, že to nie je nikoho prioritou.