Na dračích krídlach
unáša sa úsmev,
ktorý topil mráz
v našich srdciach.
Takmer zabudnutá ulica mesta
stáva sa prázdnou,
ako všetko,
čo v iných ste vytvorili.
Ticho-
nik sa viac nesmeje,
bláznovstvám 100pka svieti,
rozbehnuté auto stratilo motor....
Stojíme tu,
ale vy už nevidíte.
Vravíme „zbohom“,
ale nepočujete.
Čakáme na znovuzrodenie,
ktoré nepríde.
v našich srdciach,
čo ste zasadili
navždy zostane.
Zbohom
Pre dvoch ľudí, ktorí si to už v živote neprečítajú. Pre tých dvoch ľudí, ktorí boli mnohým z nás kamarátmi a mnohým veľmi blízky, učili ľudí smiať sa a žiť. Pre tých dvoch, ktorí nedobrovoľne odišli, ale vždy ostanú v našich srdciach.