reklama

najkrajší darček

Toľko ľudí chce súperiť v tom, kto mi dá najkrajší darček k narodeninám. Ale ja vravím „ Ja som ho už dostala!“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Je to už zhruba mesiac, čo som nenašla nič, čo by ma potešilo. Nechcela som Vianoce, boli pre mňa iba prázdnym dňom. Boli všedné, ako každý rok. Nechcela som oslavovať Silvestra( ani s rodinou, ani s priateľmi, ani sama- ja som ho vôbec nechcela). Už len predstava o tom, ako to všetko bude vôkol búchať mi liezla na nervy. A potom... tie strašné myšlienky- že od Silvestra ostáva 20 dní do dňa, keď sa stala nehoda s AN-24, kde mal sedieť aj môj otec, keby bol poslúchol naše prosby( našťastie bol vždy nadmieru tvrdohlavý); že od Silvestra je to 24 dní k mojim narodeninám, na ktoré si často takmer nikto nespomenul, len zrazu sa to celé spustilo, keď jeden oznámil ďalším ( a ja, ako hlúpa som večne pripravovala oslavy pre iných); že od Silvestra je to len úbohých 31 dní a opäť...opäť tu bude deň, keď zažijem vo svojich spomienkach tie hnusné dotyky opitého suseda; že deň 31. december je deň, keď sa zamýšľame nad všetkým, čo sa stalo, ale ja nemám síl spomínať; že v tento deň si uvedomujeme, čo sme nestihli a čo by sme mohli stihnúť v tom ďalšom roku ( a ja som sa nestihla poďakovať 2 ľuďom, ktorý odišli na večnosť)....
A zrazu je tu deň pred mojimi narodeninami a množstvo ľudí sa ma pýta, čo k nim chcem dostať. Veľké množstvo z tých, čo stoja otočený chrbtom. Ja kričím „Nechcem dary!“ nie, ja ich vážne nepotrebujem. Potrebujem objatie, úprimnosť, lásku, skutočné priateľstvo- to všetko mi tak chýba. Ale to... to sa nikdy nesplní. Práve preto vravím „ Ja som už ten najkrajší darček dostala!“ a kto mi ho dal? Ten, kto videl do môjho srdca najviac. Ten, ktorý ma držal v objatí, aj keď som si to pre svoju bolesť neuvedomovala. Ten, v ktorého toľko ľudí neverí. Dal mi ho Boh.
Vedel, koho chcem vidieť, o koho sa bojím a kto mi chýba. Vedel, že sú to dve osoby. A tak veľmi cítil môj žiaľ, keď som kráčala zasneženými ulicami. Vedel, že od pohrebu dvoch osôb( došlo k autonehode, kde dvaja umreli a jeden prežil. Dvaja boli bratia) sme sa večne zaujímali len o stav toho tretieho(jedného z bratov) a mne osobne práve v tomto období veľmi( ani sa nedá opísať, ako veľmi) chýbal môj bratranec, ktorý sa s nimi poznal a s dvoma z nich (práve s tými bratmi) bol kamarát. Chcela som vidieť ich oboch. Chcela som vidieť, ako sa darí môjmu bratrancovi v zahraničí a tomu druhému so zdravotným ( a nielen zdravotným) stavom. To ale nebolo možné. Boh mi dal najprv sen a ja som ich tam videla oboch. Bol to sen, ktorý ma preniesol ďaleké kilometre od našej krajiny( až do Írska), ktorý mi dovolil prejsť za steny nemocnice. A zrazu, už keď som strácala chuť do všetkého (dokonca aj písať), videla som jedného z nich. Toho, ktorý prežil nehodu. Bol to zvláštny pocit. Oči som mala plné slz, a len ako keby mi Boh vravel „Zuzi, musíš ísť ďalej.“ Kráčal predo mnou opretý o barle. Pomaly. Ale čo som si všimla, jeho zmysel pre humor ho neopúšťa, alebo to aspoň úspešne kryje pred cudzími. Nezvláda to ľahko a vedie so sebou boj, ale „on nám predsa žije“. Onedlho na to, keď som sa snažila naťukať pár riadkov úvahy, vyrušil ma zvonček. Neznášam tie chvíle, keď som ponorená do svojich myšlienok a mňa vyruší, niekto tým, že u nás zvoní a náš pes začne brechať. (bývame totiž v bytovke). Vtedy len kričím na psa a nadávam, kým neotvorím dvere. Ale v tej chvíli som stihla otvoriť dvere len na vlastnej izbe. Mama vymenovala osoby, ktoré stáli dole. Vravela som si „ to nie je možné, veď bratranec mi predsa písal, že mu nijako nevychádza, aby prišiel“. Neverila som a zišla schodmi dole a otvorila vchodové dvere. Tam naozaj stál môj bratranec. Nezaujímal ma už nikto viac dookola. Hneď som ho objímala, aj keď pred ním stáli teta a jeho brat.
Vravím si „ Boh vedel, čo mi má dať k zajtrajším narodeninám.“ A v duchu dodávam s očami plnými slz od šťastia „ Bože, ďakujem.“


zuzana oravcová

zuzana oravcová

Bloger 
  • Počet článkov:  46
  •  | 
  • Páči sa:  0x

som študentka Prvého slovenského literárneho gymnázia v Revúcej. moje prvotiny som začala písať ako desaťročná, v trinástich poéziu. Už ako 17 ročná som začala zverejňovať svoju tvorbu v rozličných novinách. Zrejme aj preto, by som sa rada dostala na Katolícku univerzitu v Ružomberku, filozofickú fakultu, katedru žurnalistiky. Píšem vlastné články, poéziu i prozu. Bol to dôvod rozhodnutia študovať na, už skôr uvádzanom, gymnáziu v Revúcej. Zoznam autorových rubrík:  PoéziaKrátka prozaromán na pokračovaniePSLG, čiže Prvé slovenské lite" Veteráni"Tam, kde sa nedostanem zakaždýChorvátskoMoje práce z literatúry o litePripravuje saSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu