nauč ma milovať ( 7.časť)

„ Martina vždy všetko zaujímalo, všetky problémy cudzích ľudí. Možno sa chcel hrať na ich anjela strážneho. Martin je niečo úplne iné, než ja. Aj on má svoje chyby, to je pravda, ale sú oblasti v jeho správaní, ktoré mu závidím. On dokáže ľudí vypočuť bez akýchkoľvek pripomienok, dokáže im radiť tak, aby obe rozhádané strany našli spoločný zmier, a čo je najdôležitejšie- na nikoho sa nedokáže hnevať dlho, každému odpúšťa. To ja nedokážem. Asi som až príliš zatrpkla.
Ale vrátim sa k tej Paľovej oslave. Už od začiatku som vedela, že ak začnem piť, vyjde na povrch veľmi veľa a tak to malo byť aj s ostatnými. Zuzka sa bála podobne ako ja. Kým ja som mala obavy z toho, že sa Martin dozvie, čo k nemu cítim, ona sa pre zmenu obávala toho, že Radovi prezradí, že k nemu nič necíti a že chce jeho kamaráta. Zuzka zvolila inú taktiku ako ja. Bola v spoločnosti a hľadala všetky témy, akými by sa vyhla tej jednej. Ja som sa na rozdiel od nej utiahla.
„ Máš čas?“ opýtal sa ma Rado, keď ku mne vyšiel na múr, na ktorom som sedela.
„ Na teba vždy, braček,“ odpovedala som.
„ Viem, že aj ty máš svoje problémy...“
„ Ale, aké problémy?! Martin už číta list, ktorý som napísala ich bande. Čím skôr to budem mať za sebou, tým lepšie...aspoň skôr odídem.“
„ nejdeš nikam, kým nejdem ja a keď budú mať nejaké pripomienky, nech povedia aj mne, len sa ma pekne drž.“
„ Nedokážem už viac hľadieť Martinovi do očí, ako keby sa nič nedialo. Nedokážem ho počúvať, všímať si ho bez toho, aby som prekonávala ten nával slz. Bojím sa, že to už ďalej nepôjde. Ale nechaj tak, teba niečo trápi. Vidím to. Vyrozprávaj sa mi. Možno ti budem vedieť aj pomôcť.“
„ Chcel som sa len niečo spýtať, ale nechcem, aby si sa hnevala.“
„ Kľudne sa ma spýtaj čo len chceš.“
„ Vieš, ide o Zuzku- ona je do mňa zamilovaná, alebo nie?“
„ Prečo?“
„ Len tak. Je, alebo nie je?“
„ Myslím, že by ti to mala povedať sama. Ale mne vravela, že nie je do teba zamilovaná- vravím ti to preto, lebo aj ty si mi rovnako blízky, ako ona. A ty si do nej zamilovaný?“
Rozosmial sa a podal mi mobil. Na fotke bolo nejaké iné dievča.
„ Odľahlo mi, zamiloval som sa do tejto.“
„ Je pekná. Ako sa volá? Dlho sa poznáte? A ona ťa chce tiež?“
„ Neviem či ma chce. Áno, je veľmi pekná a poznáme sa dosť dlho. Dosť dlho na to, aby som ju poznal dobre. Volá sa Janka.“
„ Pekné meno.“
„ Inak nevieš, či Zuzka chce niekoho? Marek sa do nej zrejme zamiloval... Na praxi o nej básnil do nekonečna. Pýtal sa ma, či s ňou chodím. Vravel, že je to pekná čaja a že keby som ju náhodou nechal, nech mu dám na ňu kontakt.“
Napila som sa vodky, ktorú som mala v pohári a vykríkla som „ čože!?“ a ďalej pokračovala „ tak toto už nie je možné. Toto je už čistý seriál. Každý s každým, nikto s nikým. Zuzka sa do neho zamilovala tiež. Bože!“ zahľadela som sa na Martina „ On to už dočítal,“ mala som slzy na kraji.
„ Sestrička, ale ty nie si v poriadku. Si naozaj pevne rozhodnutá pre tieto svoje kroky?“
„ Radko, braček môj, ešte v živote som tak nikoho neľúbila, ako jeho. Nedokážem byť ďalej s Paľom. Necítim sa s ním dobre. Po jeho boku sa cítim, ako handra. Nedokáže ma vypočuť, chápať ma, ani pomôcť mi, chce len jediné. Okrem sexu na nič iné nemyslí. Ale Martin,“ zahľadela som sa na Martina a na chvíľu sa odmlčala. Rozmýšľal nad listom . „ Martin je iný, Radko.“
„ Tak potom načo sa máš trápiť ďalej? Idem za ním a všetko mu poviem.“
„ Nie, to nie je dobrý nápad.“
„ Na čo čakáš? Do kedy sa chceš ešte trápiť?“
„ Už iba chvíľu,“ a začala som volať každého z nich po jednom. Vravela som to isté, čo som napísala v liste. Ani som si to neuvedomila. Každý z nich mi sľúbil, že všetko bude v poriadku a nenabehne žiaden katastrofický scenár. Ale sľuby sú na to, aby sa neplnili. Zavolala som aj Martina. Všetko mu vysvetľovala, rozprávala celý príbeh.
„ Ale kto je ten jeho kamarát?“ opýtal sa ma.
Rado vedľa mňa sedel stále. „Ehm!“ zakašľal.
„ To je jedno. Na tom nezáleží.“
„ Buď ty, alebo ja. Niekto mu to musí povedať,“ povedal Rado.
„ Ako mu mám povedať, že ho ľúbim?“
„ Takže som to ja?“
„ Nie!“
Rado sa rozosmial a prikývol. „Blbosť!“ povedal náhle „ Veď mu povedz pravdu.“
„ Tak dobre. Si to ty...“ len v duchu som si myslela : „ale nečakám za to od teba nič. Ak ma nechceš pošli ma preč ty.“
„ Ja som na tom rovnako,“ pozrel na mňa.
Pozerala som sa na neho a len v duchu som sa snažila dohovoriť si, nech ostanem kľudná.