Nauč ma milovať (III. časť)

Ale Paľo sa o mňa nikdy nezaujímal. Zaujímali ho len jeho potreby. Už som ti spomínala tú hádku, pred chatou, keď odišiel s tým, že vzťah medzi mnou a ním už nemá zmysel. Nudil sa. Nudil sa so mnou, keď som mu nechcela urobiť po vôli, keď som s ním nechcela mať pohlavný styk. A vôbec, ani len pri najmenšom ho nezaujímala tá moja skúsenosť s Alexom. Každý sa ma pýtal, prečo na to nedokážem zabudnúť, len tak vstať a kráčať v pred a ja odpovedám nedá sa. Teraz, keď je tu všetko tak, ako je, sú aj tieto spomienky veľmi intenzívne. Ale ja ti teraz tú príhodu poviem, tak dobre počúvaj, viackrát ju nezopakujem.
Bol január, koniec januára a ja som bola doma na chorej. Brala som antibiotiká a mala zápal priedušiek. No už mi bolo lepšie a išla som k starej mame ju pozrieť. Vravela som si „ to mi neuškodí.“ Veď ona bývala len v bloku oproti a teoreticky sa nič nemohlo stať. Ten blok má tri vchody. V prvom býva Alex, v druhom ona a ten tretí začína byť zakliaty. Tam býval Ondrej aj s bratom a sestrou a mamou. Keď som od starej mamy odchádzala, Alex stál pred vchodom. Akurát si pripaľoval cigaretu, ktorú, keď ma uvidel, zahasil.
„Ahoj!“ povedal svojim úlisným tónom a uškeril sa.
„ čo chceš?“ odpovedala som ostro, nakoľko som vedela, že niečo zamýšľa.
„ Len sa s tebou porozprávať.“
„ Vážne a o čom sa máme my dvaja baviť?“ už vtedy som ho nenávidela.
„ Poznám tú partiu, s ktorou sa bavíš a nie je to nič pre teba. Ty máš na viac..“
„ Pozri do toho s kým sa bavím ťa...“
„ Nie, nie, nie! Počkaj- nie tu, teraz a tak zhurta. Môžeme sa o tom porozprávať pri káve. Pozývam ťa.“
Chcela som si vypočuť, čo také zaujímavé mi chce o nich povedať a tak som s jeho nápadom súhlasila. Ale bola to chyba a zanechala na mne znak až do konca môjho života. Ťažko som si to pripúšťala, ale dnes viem, že neustále výčitky ma len zničia.
Rozprával samé nezmysli, akože oni sú mu dlžný peniaze, aj keď dnes vieme, že práve on je ten, čo má na každom rohu nejaké dlhy.
Zrazu, len tak z ničoho nič mi položil otázku, či s ním nechcem chodiť a pokračoval.
„ Pozri, musíš si dobre premyslieť každý svoj krok. Viem, že ak sa dáme do kopy, tvoji rodičia, tvoj brat, budú proti nám, ale ak sa o niečo pokúsia, ja ich zlomím. Ja mám známosti. Poznám aj mafiu a tvoj otecko, aj keď robí u vojska, nezmôže vôbec nič. A viem aj to, že ak ma teraz odmietneš tiež sú za tým len oni. Tak si dobre premysli svoju odpoveď!“
Bola som veľmi hlúpa a naivná a tak trochu som verila tým jeho dristom. Vhodila som do seba zhruba piaty pohárik za sebou.
„ Už som sa rozhodla,“ povedala som tak trochu neisto „ Chcem s tebou chodiť.“
Vybrala som si cigaretu z krabičky a chcela ju zapáliť zápalkou.
„ Ale Kristína, tu máš oheň...“ zapálil mi ju on.
Začínala som byť čoraz viac nervózna a už vtedy mi liezol na nervy. Oprela som sa o sedadlo a druhou rukou o sedadlo druhej stoličky.
„ Kristína, sadni si normálne!“ skríkol „ Takto správna dáma nesedí. Prepáč, ale rozčuľuje ma, ak sa niekto nevie správať. Ja ťa ale naučím ako sa správa správna dáma. Ja ti dám všetko.“
„ Prosím ťa, nevieš, kde je tu záchod?“ opýtala som sa naliehavo.
„ Ale viem, poď, ukážem ti.“
Bolo mi jedno, či pôjde so mnou, alebo nie. Bola som poriadne spitá a unavená, znechutená... a stále som si nemyslela, že by mohol byť až taký sviniar.
Zrazu sme sa ocitli v miestnosti, kde bola tma. Zavrel dvere. Otočil si ma k sebe a jednou ruko ma držal.
„ Pusti ma,“ chcela som mu moju ruku vytrhnúť z tej jeho.
„ Ale, no tak, Kristína, nebuď ako malá,“ pritiahol si ma k sebe.
Jeho odporný dych plný alkoholového pachu ma objímal spolu s ním. Začal ma bozkávať a bolo mu úplne jedno, že jeho bozky neopätujem.
„ Nenávidím ťa!“ vravela som si v duch „ Nenávidím aj seba!“
„ Pusti ma!“ povedala som hlasnejšie a omnoho ráznejšie, no jeho bozky sa stali ešte silnejšími a rukou mi začal prechádzať po oblečení, ktoré rozopínal. Jeho odporné ruky sa dotýkali najprv mojich prs a neskôr aj... no veď vieš. Moju ruku položil na jeho penis a silno stisol a sám sa tak urobil. Bol to týždeň po mojej sedemnástke. Bola som ešte panna a snívala o tom, že moja prvá sexuálna skúsenosť bude s človekom, ktorého budem milovať. Ale môj osud a moja hlúposť to chceli inak.“

„ Kristína, neplač! Nebola to len tvoja chyba. On tvoju situáciu zneužil. Ale čo si robila po tom? Udala si ho aspoň?“
„ Nie. Nechcela som o tom s nikým hovoriť a keď som to už musela riešiť, lebo sa prejavili vedľajšie následky traumy, bolo pozde. A navyše, a to ma dodnes mrzí, aj moji susedia vedia jeho verziu a to práve takú, že som si s ním užila a nechala ho. Podľa nich všetkých som iba obyčajná ... ťažko mi je to aj vysloviť. Riešiť sa to už nedá. Môžem vyhrať iba svoj vlastný boj so sebou samou. A neviem, vôbec netuším, kto je vôbec schopný chápať moju situáciu. Nevie, ktorý ma objíme a povie, že ma ľúbi aj napriek tomu, čo sa stalo a ktorý bude chápať moju situáciu. A vôbec neviem, ako túto časť boja môj život dohrá.“