Natrafila som na zaujímavý názor Tomáša Baťu z roku 1932 na príčiny a prekonanie hospodárskej krízy:
"Prelom hospodárskej krízy? Neverím v žiadne prelomy samy od seba. To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je iný názov pre mravnú biedu. Mravná bieda je totiž príčina, hospodársky úpadok je následok.
V našej krajine je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok možno sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledku tohto omylu.
V postavení, v ktorom sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich, robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy, pracovať a šetriť a urobiť prácu a šetrnosť výnosnejšími, žiadúcejšími a čestnejšími než leňošenie a mrhanie.
Máte pravdu, treba prekonať krízu dôvery. Technickými zásahmi, finančnými a úverovými ju však prekonať nemožno, dôvera je vec osobná a dôveru možno obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom."
________________________________
Myšlienky sa mi neuberajú len jednou cestou, keď toto čítam. Tých línií je viac a nie je to hneď, prvoplánovo len kríza ako taká, ako niečo "holé" , čo vzniklo, udialo sa, mimo nás.
Napadá mi - v koľkých podnikateľoch (u nás) sa ľudsky, podnikateľsky, myšlienkovo, duchovne zrkadlí Tomáš Baťa? Na prstoch koľkých rúk by sme ich mohli spočítať? Koľko je takých, ktorí si pod podnikaním nepredstavujú "len" technické hromadenie peňazí, ale ktorí pochopili že súčasťou (čestného a úspešného) podnikania je napríklad aj schopnosť dostáť svojim záväzkom - v čase i v hodnote? Koľkí pochopili, že súčasťou (čestného a úspešného) podnikanie je schopnosť niesť zodpovednosť a nezrádzať dôveru tých, ktorí mi svoje či už materiálne alebo finančné prostriedky zverili a tak umožnili začať podnikateľský zámer a teda dosiahnuť zisk?. Koľkí pochopili, že predtým, ako dokúpim do svojej, súkromnej, beztak už preplnenej, garáže ďalšieho výkonného plechového a na prvý pohľad drahého tátoša, mal by som zvážiť, či to nie je na úkor plnenia mojich záväzkov z podnikania?
Koľkí pochopili, že (čestne a úspešne) podnikať znamená aj budovať vnútorné prostredie firmy, prostredie (ľudsky a pracovne) príťažlivé pre zamestnancov, rozmýšľať nad ich efektívnou participáciu na dianí vo firme, aby cez ich (existujúcu) motiváciu nebolo dosahovanie zisku prostredníctvom ich práce len denno-denné vynútené mordovanie sa na pracovisku so stiahnutým žalúdkom a odporom v duši? O čo ľahšie a najmä zmysluplnejšie, efektívnejšie - pre firmu samotnú, jej zamestnancov a okolie, sa potom vytvára zisk. Akoby sa to dialo samé!
Jednoducho, koľkí sa starajú o to, aby to v ich firme (a teda aj tam, kam až siaha jej pôsobenie) nesmrdelo od hlavy, tak ako to býva u rýb?
Ak si myslíte, že sú to všeobecné rečí - omyl. Zakúšam to denno-denne v mojom pracovnom a momentálne aj v súkromnom prostredí. Mám na mysli konkrétny prípad, ktorý ma núti obmedziť napr. také blogovanie, pretože treba opäť poriešiť zopár vecí verejných tam, kde pán podnikateľ zabudol plniť svoje záväzky voči okoliu, i keď doplniť svoju, už beztak prepchatú, plechovú stajňu nezabudol.
________________________________
.... o ostatnom - trocha neskôr.
