Tak, a je to tu. Máme prvé výsledky, prvých žiakov (takmer už absolventov) deviateho ročníka Waldorfskej základnej školy - v povojnovom období. Mnohí - zástancovia i kritici - na ne čakali. Niektorí aj netrpezlivo a s menšou mierou nervozity. Tiež som na ne bola zvedavá. Sama za seba, však musím povedať, že čakanie na ne ma nijako dramaticky nevyvádzalo z rovnováhy. Z jednoduchého dôvodu. Som rodič, a tak sa o prospech - postupné nadobúdanie vedmostí, rozvoj zručností a schopností (aj sociálnych) - môjho dieťaťa zaujímam priebežne. Sledujem ako dieťa napreduje, čo mu ide dobre, s čím nemá problémy, ale aj to, s čím problémy má a rozmýšľam (spolu s učiteľkou) ako mu v problémových oblastiach pomôcť. Je to vlastne veľmi tirviálny rodičovský prístup, žiaľ, v mnohých prípadoch, ako sme často svedkami, nie taký samozrejmý. Ale dosť bolo rečí, poďme sa spolu pozrieť na tie výsledky, v súvislosti s ktorými, som si v roku 2008, keď som začala písať o alternatívnej škole waldorfského typu, vypočula viac námietku, než otázku - či sa nebojím dať dieťa do "takej" školy, keď ešte nie sú výsledky. Odpovedala som na to tiež otázkou ......
