Pekné meno: Juraj Jánošík!

Nestačilo mi vidieť ho raz. Pôjdem znova. Kým sa nazasýtim....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (96)
Obrázok blogu

.... našim, novým, Jánošíkom.

Bol to silný, emocionálny, estetický a vizuálny zážitok. Po počiatočných, trošku prirýchlych, záberoch, ktoré moje oči nie celkom stíhali (na budúce si musím sadnúť vyššie), ma zdrapol svojou filmovou rukou a vtiahol do seba.

Vypľul ma až na konci. Mierne otrasená, s vystupňovaným vnútorným chvením po predposlednej scéne, som sa spamätávala pri čítaní bielych tituliek.

__________________________

Najskôr ma pritiahla len jeho tvár a jeho, skôr introvertné, hranie.

Potom ma pritiahlo všetko ostatné.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nečakala som, že mi tak zamotá hlavu - náš národný hrdina. Žeby mi počaroval?

__________________________

Výber hlavnej postavy - (žensky) citlivý, presný zásah. Kľúčový pre celý film. Nádherný, príťažlivý muž, z tváre ktorého môžete čítať všetko - silu, mužnosť, mužnú nežnosť, nerozhodnosť, hľadanie, hnev, koncentráciu, vášeň, lásku, slabosť.

Mladý muž - nedávno ešte chlapec.

Film nie je o hrdinstve. Nie je súpiskou jeho hrdinských výkonov, oslavou jeho bezhraničnej odvahy, jeho nezlomnej sily, ktorá sa náhodou, omylom, pošmykla na hrachu.

Je to, naznačený, jeho ľudský príbeh uprostred tých, ktorí boli pred nami. Ponecháva nám možnosť domýšľať si - aký asi bol, aký mohol naozaj byť.

SkryťVypnúť reklamu

Dostávame sa do roku 1711, do časov bohatých a chudobných, poddaných, pánov a hajdúchov. Na jednej strane sa hromadí bohatstvo, na druhej chudoba, deti a starosti. Na takto usporiadaný svet, zbojníctvo nie je až tak prekvapivou odpoveďou. Je to však odpoveď, ktorá sa kruto trestá. Príliš kruto, až tak, že si v kine musíte viackrát zakrývať oči.

Dostávame sa do čias, v ktorých odpoveďou na životnú úzkosť, hľadanie, potrebu istoty a nádeje sú povery, čary, legendy, mýtické obrazy toho, ako sa veci majú a dejú. A netýka sa to len pospolitého ľudu - ale aj pána farára.

Sledujeme emocionálne a vizuálne príťažlivé scény, ktorých obsah a spôsob spracovania bol uveriteľný. Snažil sa ukázať našu ľudskú obyčajnosť.

SkryťVypnúť reklamu

__________________________

Po rokoch vojenčenia sa Jánošík vracia domov. Treba sa niekam zaradiť. Mladý muž, stále ešte trochu chlapec, o ktorom však rozhodne nemožno povedať, že nevie narátať do desať. Dokazuje nám to hneď, v jednej z prvých scén po návrate domov, keď Aničke, v snehu, presvedčivo ráta jej početné spodničy. Trvá mu to síce dlho, ale to naťahovanie medzery v počtoch určite nespôsobujú.

Sympatická Anička-Tánička (Pauhofová) trošku zle načasovala oznámenie svojich ohlášok s Mišom Jánošíkovi, ale ukázala nám ako skvele dokáže behať po lese, po kolená zaborená do snehu, so všetkými tými deviatimi, či desiatimi spodničkami na sebe.

SkryťVypnúť reklamu

Tomáš Uhorčík - výborne stvárnená postava v podaní Ivana Martinku. Mladý, životnou silou prekypujúci muž. Presne vie, čo chce a priamočiaro za tým ide. Chce zbíjať - zbíja. Chce od života viac a niečo iné - zamiluje sa, žení sa a so svojou Katkou zakladá rodinu. Škoda, že mu nevyšla tá finta s Martinom Mravcom. Bol to dobrý nápad.

Jedna z najlepšie stvárenných postáv - pre mňa osobne - vedľajšia postava Vladimíra Jedľovského - ako zbojníckeho otca, otca mladého zbojníka. Spolu so synom si čas od času zazbojníči. Jeho tvár, jeho otcovstvo, výraz otca - zbojníka, jeho pevná, mužná sila, ale aj opora - presne takýto mohol byť starostlivý a milujúci zbojíncky otec.

Ľúbostné a erotické scény sú všetky o láske, o potrebe blízkosti toho druhého. Aj tá s krčmárovou dcérou Zuzanou, s ktorou už všetci čerti šili, a tak ju radšej rýchlo vydali do Žiliny, než by si svoju pošramotenú povesť pokazila úplne.

Jedna z najpôsobivejších scén a najautentickejších podôb nášho hrdinu (bližšie som si ju všimla na youtube) - Jánošík s fajkou. Obyčajný mladý chalan tých čias, zhodou okolností - zbojník. Skôr útlejší, nie nízky a nie slabý, ale určite nie nasilu machoidný typ. Uprostred hôr, slobodný - aj od toho, čo nazbíjal. Mierne drzý, sústredený na svoje veci a všetko ostatné má - na háku. Taký, si myslím, Juro mohol byť.

Silných momentov je vo filme veľa. Slová sú takmer vedľajšie - netreba ich vždy. Stačí sa len dívať, vnímať, oddať sa mu (filmu, samozrejme).

__________________________

Kritiky (okrem Tomáša Gálisa) som zatiaľ nečítala. Viem si zhruba predstaviť, čo filmu vytýkajú. Je tam zopár slabších miest, ktoré by som si vedala, najmä obrazovo, predstaviť inak (napr. gýčovito vyštafírovaná Panna Mária), ale nemám potrebu o nich písať. Môj pozitívny dojem z filmu ich všetky vysoko prevyšuje.

Zábery prírody a ľudových zvykov ma, na rozdiel od Tomáša Gálisa, vôbec nerušili a ani nenudili - práve naopak - boli nádherné, príťažlivé (jedna takmer meditatívna), úplne iné, než zvyčajne takéto scény bývajú, a ktoré naozaj nudia.

Pre tých pár slabších miest nemám potrebu písať, že "Film ma zaujal, ALE ...."

Film ma zaujal veľmi.

1.) Jánošík s Uhorčíkom prchajú pred hajdúchmi 

Obrázok blogu

2.) Zbojnícka svadba: Tomáš Uhorčík a jeho Katka

Obrázok blogu

3.) Pohreb mladého zbojníka

Obrázok blogu

4. - 5.) Juraj Jánošík

(Mimochodom, páni, tie vrkoče by ste mohli ešte prehodnotiť. Dokážu byť na mužoch veľmi príťažlivé - a to aj v strednom veku - viď Jánošíkov otec!)

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu
Zuzana Roy

Zuzana Roy

Bloger 
  • Počet článkov:  148
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V posledných rokoch ma najviac oslovili myšlienky a knihy Anselma Grúna - nemeckého benediktína, a slovenských feministiek z ASPEKTu. Píšu o tom, kde nám to drhne (v živote) a ako z toho von. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáWaldorfská škola/škôlkaFoto: Waldorfská škola/škôlkaVšetkýmVerše bez veršovMôj pes DastyBudúci prezident - aký si?

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu