Najviac o knihe, ktorú má syn práve rozčítanú - aká je napínavá, ako to bude ďalej pokračovať, ako to celé dopadne.
V rozhovore sa posúvame ďalej - aj k spomienkam na detstvo. Spomínam na to jeho ranné, ktoré si on nie celkom pamätá a spomínam aj na to moje.
Dostávame sa k tomuto:
Keď mal môj syn asi 5 rokov čítala som mu istý čas, dookola, kým sa nenasýtil, rozprávkovú knihu Peter Pan. V jeden večer, keď sme sa opäť usadili k večernému čítaniu, narazili sme v knihe pri listovaní na jej veľmi krátky obsah. Asi len šesť alebo sedem riadkov na strane s pekným obrázkom. Syn sa na ten veľmi krátky textový útvar spýtal:
Mami, a toto je čo?
Saminko, to je Obsah. Tam je napísané, kde, na ktorej strane sa začína aká časť rozprávky. To sa volá Obsah.
Vidiac, že hlavička s práve počutým a so samotným slovom Obsah intenzívne zápasí, prevaľuje ho zprava doľava, nevie ako a kam ho zaradiť, znovu som zopakovala slová Obsah, Obsah, Obsah, bez ďalšieho vysvetľovania, čakajúc, čo z tohto zápalistého detského rozmýšľania napokon vzíde.
Samozrejme, som slovo Obsah vyslovovala so spodobovaním: To je Opsach, 0psach, Opsach.
Po chvíľke intenzívneho premýšľania sa moje dieťa spýtalo:
Mami, a o mačkách je kde?
_____________________________________
Dobre sme sa zasmiali. Tentokrát už obaja.
