Včera som dostala pokutu.
Znovu!
A znovu za parkovanie! Šľak ma ide trafiť!
60 eur (znovu), len tak, vyhodených - do ľuftu!
A pritom som sa tak snažila ....
.... byť nenápadná!
__________________________________________________________________________________
Kam sa ale má v tejto prepchatej Bratislave chudák človek-šofér podieť, keď potrebuje zaparkovať? A často krát naozaj len na malú malilinkú chvíľočku - odbehnúť a čosi vybaviť.
V takých situáciách, najmä keď ma čas a termín naozaj tlačí a ja nemám čas hrať sa na jedného z Troch pátračov a hľadať po okolí voľný flek - priznávam, zapikujem hocikde. Teda, kde sa dá.
Snažím sa byť predovšetkým nenápadná a dúfam, že za tú krátku chvíľu si ma nikto nevšimne.
Podľa, v poslednom čase, zvýšenej frekvencie mne udelených pokút však zisťujem, že taktika „nikto si ma nevšime" - evidentne nefunguje. (Mestská polícia a hnusní udavači sa činia až-až! Fuj!)
(Tak, je pravda, že moja prvá pokuta za parkovanie na mieste, na ktorom boli na zemi tie široké, tučné, šikmé biele pásy a ktoré bolo sústavne podozrivo prázdne možno naozaj bola zbytočná a mohlo ma trknúť, že miesto (pri našom dome), ktoré je uprostred prepchatých ulíc dlhodobo prázdne asi naozaj nečaká len na mňa, nuž ale, keď začnete šoférovať po dvadsiatich rokoch, po tom, ako ste si kedysi, v maturitnom ročníku urobili vodičák - všeličo vám z hlavy vyfučí, a povedzme si rovno - i dopravné predpisy a značenia sú už teraz tiež akosi - trochu iné.)
Odvtedy si ale dávam pozor. Pokiaľ si nie som istá, či môžem na zvolenom, práve nájdenom mieste zaparkovať, snažím sa byť maximálne nenápadná. Hlavne nevyčnievať! Zapadnúť do davu (neusporiadanej) masy áut, žiadna čierna ovca. Pekne jednotne, stádovite, hlavu dole a tváriť sa, že tam vlastne ani vôbec nestojím, neparkujem.
Nefunguje to!
Včera, napríklad: tak krásne - nenápadne - som sa zaradila do dlhého radu áut, hneď za posledným terňákom vedľa chodníka, no a - nepovedali mi policajti, že tam má byť päť metrov priestor, aby som nebránilla v križovatke šoférom (autobusov - lebo autobusák to bol, čo ma včera bonzol, bonzák jeden!) vo výhľade?
No nemohol sa trochu viac dopredu nahnúť?
Šak tam bolo toľko miesta! Hneď musí bonzovať!
(strašné, jak sme tými štbáckymi sklonmi zahumusení!)
______________________________________
No, nič.
Pomaličky ma to, ale prestáva baviť - odľahčovať týmto spôsobom moje súkromné finančné vrecko, obmedzovať moju finančnú slobodu a nezávislosť a rezignovávať na moje finančné priority.
Aj minule - kúpila som si v Hainburgu tie krásne kárované šaty v jesenných farbách?
No, nekúpila - lebo veď 59,60!!! (celá jedna pokuta za papuču!)
A včera som tú istú sumu, s ľahkosťou, vysolila za pokutu. Šľak ma ide trafiť!
Je jasné, že niečo sa musí zmeniť! A to hneď dnes! A už aj viem čo!
Idem si pre tie šaty!
(namiesto včerajšej pokuty mohli včera už pokojne minimálne dva dni visieť v mojom šatníku!!!)
_______________________________
A poobede, sadám k predpisom!
:-(
