_______________________
Môj syn je vo svojom desiatom roku života výrazne ponorený do sveta rytierov, hrdinov, udatných mužov, bojovníkov. Jeho záujem sa ešte viac vystupňoval po tom, ako sme si nedávno pozreli sériu filmov BBC o najznámejších bojovníkoch, ku ktorým patrili také mená ako Atila, Hannibal, Spartakus, kráľ Richar Levie srdce, Napoleon, Hernan Cortés, či najznámejší z japonských šogúnov.
Od istého času mám doma raz bojovníka, raz rytiera, raz kráľa Petra z Narnie, raz japonského šogúna - neustále šermujúceho mečom vyrobeným z akejsi tenkej železnej tyčky nájdenej v kôlni u deda, ktorý vnímam najmä ako veľkú hrozbu pre naše nedávno rekonštruované parkety. Šermuje sprava do ľava, nacvičuje rôzne odpozorované, či vlastné, vymyslené finty, skače z postele na kreslo, potom na zem, ukazuje mi aký nový trik na oklamanie nepriateľa vymyslel.
Stáva sa, že príde zo školy so slovami Mami dnes som sa zasa pobil s Klaudiou a okabátil som ju týmto trikom... a švihnutím tela, otočením sa, výskokom či zoskokom, prípadne predklonom alebo záklonom mi ukazuje ako prefíkane si poradil.
Ak si myslíte, že môj syn je taký slaboch, že sa bije s dievčatami, tak je to veľký omyl!
Klaudia je jeho spolužiačka. Jeho rómska spolužiačka. Ale je to predovšetkým živel - inak sa to nazvať nedá. Je to živel, ktorý vydá za desiatich chlapcov (v ich veku), a nad ktorým zvíťaziť, verím, že nie je jednoduché. Klaudia je vždy pripravená - na boj - niečo ako desaťročná Xena! Povedala by som, že priam čaká na uchopenie šance môcť si zavrieskať, zašermovať hlava-nehlava, zaskákať si, vybiť svoju nekonečnú energiu.
________________________________________
Už niekoľkokrát sa ma môj syn pýtal na našich, slovenských hrdinov. Videl bojovníkov a hrdinov iných krajín, bol by rád, keby aj my sme mali toho svojho - silného, udatného, odvážneho, víťazného. Zrejme by sa s ním rád stotožnil. Samozrejme, pri vyratúvaní, začíname vždy pri Jánošíkovi. A aj končíme. Zdá sa mu to však príliš málo a chabý počet našich hrdinov reklamuje:
A to naozaj máme len toho Jánošíka?!
Takých hrdinov nebýva nikdy veľa - veľmi odvážnych a udatných - pokúšam sa odôvodniť nízky počet tých našich. Veď aj v Anglicku mali len toho Robina Hooda a aká je to veľká krajina s bohatou históriou!
Ale mali aj Richarda Levie srdce! - komplikuje mi situáciu.
Úporne rozmýšľam ako rozšíriť rady tých našich. Automaticky mi prichádza na um Štefánik (kto iný, že?). V duchu sa dostávam ďalej k našim letcom, bojovníkom v radoch anglického letectva (len nedávno som si pozrelá Tmavomodrý svět). Ale to nie je ono. Pre tento vek - to nie je ono! Chcelo by to niekoho so šabľou, niekoho, kto sa vie dobre biť, je silný, udatný a .... je to pozitívny vzor. (Letci, intelektuáli, politickí väzni majú ešte čas. Na rad prídu neskôr.)
_______________________________________
Počet našich hrdinov "so šabľou" sa mi nepodarilo rozšíriť. Zostali sme len pri tom našom - "so šabľou" jedinom.
A tak sme sa na neho v piatok zašli pozrieť. Páčil sa nám veľmi. Film aj Juraj Jánošík. Ako som povedala, bol to nádherný, príťažlivý a zaujímavý muž! Nielen vnútorne.
Ale o tom možno až na budúce. Aj tak sa tu nikomu nechce čítať dlhé texty.
