"Bránou jeho očí vstúpila do jeho srdca.
Brána sa zatvorila. Ticho. Bola tam." *
Tak si tú vetu pamätám.
Tak blízka mi bola už v tom rannom veku,
keď sa všetko ešte len začína.
Ale ja nie som Peter.
(a možno aj preto)
Ty - si vošiel do mňa bránou Tvojich očí,
Ty si ma uchopil,
načiahol si sa po mne ...
Dotkol si sa niečoho, čo zostalo otvorené, príliš nechránené,
... než aby som mohla zvíťaziť .
Ako Jakub po zápase s Ním.
Zo (svojho) Stredu (naveky) vychýlený,
naveky (Jeho) hľadajúci ....
Prekvapivo - aké podobné!
_______________________________
A tak, áno, vošiel si,
ale ticho tam nie je.
Ticho tam nemám.
Naopak.
Píšem, aby som vôbec mohla dýchať ....
***
Myslím na tvoju Veľkosť,
o ktorej počúvam,
a moji démoni sa opäť prebúdzajú.
Nikdy som nebola tak Veľká.
Mám bližške k stromom, (neviem, či vieš)
k ich kôre, do ktorej som zabalená.
Tam patrím.
A tak,
vážne neviem, či zvíťazím ...
Pozn.: *Romain Rolland: Peter a Lucia
