znovu kráčala, úzkym chodníkom
bližšie - k horám, k lesu, k vrchom,
k samote.
Chýbal si mi, keď som sa kráčajúc
blížila čoraz viac sama k sebe,
k takej, aká som - od Počiatku -
prostá, obyčajná - ako neotesaná kôra stromu.
Chýbal si mi, keď som sa krok za krokom
vracala späť k môjmu detstvu,
keď ma Zem znovu začala pohlcovať -
ako vtedy, keď som sa malá
obracala k Jej horám, nekonečným skalám,
nevediac, že to ony ma k sebe vábia,
že to ony ma k sebe volajú.
Chýbal si mi, keď som v ústach zrazu pocítila
svätcove slová a v duchu sa začala prihovárať:
„brat kvet, brat les, sestra lúka .... "
Chýbal si mi, keď som sa zasýtená vracala z Rajskej záhrady,
z miesta, kam patrím, kde som doma, kam sa navrátim.
Chýbal si mi, keď som sa, v tých miestach,
priam fyzicky dotkla mojej bolesti z túžby po neprázdne,
keď som nechcela mlčať osamote.
_____________________________________________
Vraciam sa späť, čaká ma môj Iný svet,
čaká ma ten - či onen, tá či tá
... a ty ma tam nečakáš tiež.
Chýbal si mi ...
.... drahý
(priateľ)
