Märta Tikkanen: Príbeh lásky storočia
Nebol to až taký krvák ako Príbeh lásky storočia -
fínskej spisovateľky a jej (geniálneho) alkoholika.
Nič menej,
je to príbeh rovnako nepríťažlivý a odpudivý
ako všetky ostatné príbehy lásky tohto typu.
Vo fínskom prípade - bol problém alkohol.
A všetko s ním súvisiace:
zbabelosť, slabosť, strach, nespracované temná z detstva ....
a čo ja viem, čo ešte.
U nás to bola len zbabelosť.
Zbabelosť a strach pozrieť sa životu,
sebe samému, priamo do očí,
priamo do tvojej duše,
čítať v nej a odpovedať jej naliehavému volaniu.
(ani dnes, ešte, týmto mojim slovám nerozumieš)
Kým som ja (aj kôli tvojej strnulosti) musela ísť
míľovými krokmi vpred,
ty si zostával a zostal prešľapovať na mieste.
Čo na mieste - ty si, tuším, išel vzad!
Ako ustráchaný slimák -
pred svetom ustavične zaliezajúci do svojej ulity.
Vlastne nie, nemusela som, ja som chcela -
ísť dopredu...
Chcela som vedieť, poznať odpovede
(aj) na tvoju, tak ťažkú, nečitateľnosť, nepriezračnosť.
Netušila som (vtedy), že je to len bohapusté klamstvo...
Dokonale naprogramovaná, neustále omieľanou pesničkou
o Láske trpezlivej, dokonalej, čo všetko vydrží a všetko znáša -
som dala všetko.
Tebe, synovi, domovu, rodine...
Všetko si si vzal - s ľahkosťou a samozrejmosťou tebe vlastnou.
Veľa si mi vzal.
Ale,
zostali mi knihy -
moje milované súputníčky.
A tak som tu zrazu stála múdra a ...
... nemilovaná
********
Vydržala som viac než si mal právo odo mňa očakávať.
Znášala som viac, než som uniesť vôbec mala ...
Dnes už viem, že toto Láska určite nie je.
Ľudská láska - to určite nie je.
Nie, ľudská láska nevydrží všetko!
Ľudská láska nemusí znášať všetko.
Nemôže byť ani nekonečne trpezlivá, ani nekonečne dobrotivá.
Musí si stanoviť hranice!
Chce dávať, ale musí aj dostávať - nie málo.
Nie, ľudská láska nemôže vydržať všetko,
nemôže znášať všetko - nie je to prostitútka,
ktorú vyciciava kde-kto.
Je to, predsa Láska!
Ľudská láska nemôže znášať všetko,
nemôže vydržať všetko,
nemôže byť (so Zlom, strachom, zbabelosťou) nekonečne trpezlivá!
Nič by z nej nezostalo.
Len nenávisť, hnus a odpor.
A tie, predsa, nie sú Láskou!
Tak čo, mám zakričať:
"Predefinovať!", "Doplniť!", "Zmeniť!", "Vysvetliť!" ?!
Ľudská láska nie je láskou Boha -
nekonečne (s nami) trpezlivá,
nekonečne znášajúca,
nekonečne čakajúca a hľadajúca ....
Nie sme bohmi.
Nie som Boh.
Chcem byť len
tou, ktorá som
od Počiatku
a v plnosti.
To mi úplne stačí,
to chcem, s tým (si) vystačím.
*******
A tak som tu, teda, stála múdra a nemilovaná.
Ale múdra!
Trinásteho, po trinástich rokoch
som tie osudové slová konečne vypustila -
netušiac, že už dávno sú (vo mne) pripravené,
už dávno sú dopečené, už dávno sa pýtajú von.
Prišiel ich čas - keď si mi siahol na syna.
Aj tvojho syna.
Padla posledná hranica, posledná zábrana, posledné tabu.
Po tom, ako už všetko bolo povedané,
ako už nič nezostalo nedovolené.
Siahol si na neho slovom -
krutým, autokratickým, hrubým, despotickým,
násilným, manipulatívnym, klamlivým.
Siahol si na neho svojou ľudskou nezrelosťou -
zasadzujúc ranu jeho sebaúcte, jeho celistvosti,
jeho krehkej detskej duši.
A to ti nedovolím!
Už (dávno) nie som Láskou trpezlivou a ani nekonečne všetko znášajúcou!
Už (dávno) som múdra!
A tak, trinásteho, po trinástich rokoch,
z mojich úst,
konečne zazneli tie slová,
na ktoré som,
predovšetkým ja sama,
tak dlho čakala:
"Nemilujem ťa (už)!"
"(Už ťa) Nemám rada!",
"Nechcem s tebou viac žiť!",
"Odíď!"
Ponuku si dostal viac než veľkorysú!
Moje dieťa je príliš vzácny Dar!
********
A tak tu dnes stojím
v hĺbke konečne slobodná,
konečne nikým nespútaná,
šťastná,
sebou milovaná,
a vskutku bez pýchy Vám vravím:
... som už len za odmenu!
:-)
Inspired by: Märta Tikkanen "Príbeh lásky storočia"
Inspired by: Märta Tikkanen "Príbeh lásky storočia"
