
V sobotnom tichu,
uprostred kuchyne,
sústredene skúmam
dielo (aj) mojich rúk.
Biela, ružová, bledá ružová,
dva blízke tóny, susedné,
farbou zanesená podlaha.
Oškrabávam zaschnuté fľaky,
čistím, dočisťujem,
.... všetko naokolo.
__________________________________
Konečne.
Dávam priestoru,
životu navôkol,
všetkému navôkol
.... moju podobu.
Otláčam moju tvár.
Moju vnútornú tvár,
skladám moje - živé - Turínske plátno.
Hlboko šťastná,
uprostred neistoty,
opustiac mŕtve schémy,
kladiem do môjho ticha,
moju základnú otázku,
Pane.
(už)
Nie nástojčivo.
Slobodne,
s bázňou,
sa pýtam:
"Ukáž mi, Pane, svoju cestu
a budem kráčať v tvojej pravde." *
Ukáž mi svoju, tvoju,
moju cestu.
* Žalm 86 (85), 11 - Modlitba chudobného v tiesni