Včera sa u nás varili cestoviny. Teda nevarili sa sami - varila som ich ja. Mala som k nim naplánovanú smotanovo - syrovú omáčku so šampiňónmi a brokolicou. Detská doktorka povedala, že treba zdravo.
Chýbala mi akurát tá smotana, tak sme si urobili so synom krátky výlet do neďalekej Billy. Poznáte tieto hyper, supermarkety - široký výber od smotany až po SME. Siahla som po tom sobotňajšom vydaní - no a nešiel ma trafiť šľak?!
Našla som si v ňom odkaz od Majstra H., že piatkové prostestné zhromaždennie, ktoré zaplnilo celé Župné námestie (prišiel naozaj veľmi slušný počet ľudí - ja som to odhadovala tak do 500 ľudí) bolo čo do počtu účastníkov, jednoducho povedané, nič moc a navyše som sa o sebe dozvedela, že som lobistka.
Zrejme chcel Majster H. všetkým občanom našej malebnej krajiny naznačiť, že sme s určitosťou zapredanci súčasnej opozície a lobujeme - ako sa to dnes hovorí(?) - za úzke skupinové ciele. Možno chcel vyvolať dojem, že za nejaké nechutne úzke kapitalistické ciele! Veď viete ako to dnes chodí - na Slovensku sa kapitalizmus veľmi nenosí. IN, COOL a TRENDY je zasa socík. Bŕŕŕ!
Socík je dnes síce COOL, ale zatiaľ ešte stále môžeme slobodne písať na blog. Neviem ako dlho to potrvá, v pondelok sa bude rozhodovať o dôležitej voľbe a vyhliadky pre úctu k slobode veru nie sú optimistické. Tak neviem, či sa už preventívne nemáme spolu rozlúčiť. Uvidíme. Ak by sa vám zdalo, že som zrazu z ničoho nič presedlala a prudko zmenila tématické zameranie mojich textov - napríklad smerom k záhradkárstvu alebo k vareniu, vedzte, že to nebude len tak. Varím síce celkom slušne a sem tam aj čosi doma posadím, pohnojím či popresádzam, ale zas až taká maniačka na tieto veci vážne nie som. Takže, ak v utorok vyjde na mojom blogu text s názvom napr. Fialka bytová a spôsob jej dohnojovania, či napr. Kurča plnené s tofu, vedzte, že to už určite nebudem ja (i keď tá fialka mi v kuchyni kvitne fakt úžasne a tá plnka s tofu do kuraťa fakt nemá chybu).
Ale ja to už nebudem!
Preventívne by sme sa možno mohli už aj rozlúčiť. Ako najvhodnejší pozdrav na rozlúčku sa mi v týchto pohnutých historických chvíľach a našom geopolitickom kontexte pozdáva to známe Fučíkovské - že nemáme prespať dobu! Že máme bdieť!
Ale toľko nám touto historickou vetou štyridsať rokov masírovali mozgy, že sme na ňu úplne imúnni. My radšej tak po Ťapákovsky - podriemkať, hlavne sa (myšlienkovo) neunaviť .... ale nejdem to ďalej rozvádzať. Hlboko sa nad sebou zamýšľam - v diskusii mi bolo veľmi múdro poradené, že nech toľko nemudrujem o tých druhých, že mám písať čo vidím ja mojimi očami. Mám predstaviť moje videnie sveta.
Ale keď ja vidím okolo seba toľko Ťapákovčiny?! (Aj) To je moje videnie sveta!
(ale radu si vážne beriem k srdcu a budem to domýšľať ďalej)
Ale predtým, než sa (prípadne) na mojom blogu objaví prvý text o záhradkárskom či kuchárskom umení, rada by som Majstrovi H. zopár vecí objasnila. Priznám sa, že sa aj dosť čudujem, že títo veľkí muži, (ktorých túžba po moci je nekonečná), nechápu niektoré tak triviálne záležitosti. A tak znovu nastupujeme my, ženy, stvorenia z úplne iného cesta (my len slúžiť, slúžiť, obetovať sa ...veď to poznáte), aby sme na veci vniesli náš, ženský, pohľad.
Takže, odkladám zásteru, vypínam sporák a poďme sa na chvíľu zastaviť pri počtoch:
1.) Vraj v piatok na Župnom námestí bolo málo ľudí. Teda, aspoň Majstrovi H. sa to vidí málo. No, ale aspoň vieme, že sa díval z okna a aký-taký záujem o hlas ľudu (teda Boží) prejavil.
Je pravdou, že Župné námestie nepatrí v Bratislave k najväčším a s takým SNP- éčkom, kde sa odohrávali protesty pamätného 89 -teho roku, sa naozaj nedá zrovnávať. Zrejme táto asociácia sa Majstrovi H. vynára, keď hovorí o tom, že počet tak cca. do 500 protestujúcich je vraj málo.
Treba však jasne povedať toto: na to, aby v tomto ustráchanom stredoeurópskom priestore vyšli do ulíc desaťtisíce , tak to by tu muselo byť sakra iné geopolitické nastavenie - také, po akom tu už dúfam nikto netúži.
U nás na desaťtisícový dav na ulici potrebujete nasledovné ingrediencie: 40 rokov tuhého socializmu a budovania komunizmu, 50-te roky poznačené stovkami popráv nevinných ľudí, vykonštruovaných, zmanipulovaných procesov, zatvorenie hraníc, strieľanie na hraniciach, únosy vlastných ľudí, ktorí tu LEN nechceli žiť a emigrovali, únosy ľudí priamo na ulici ako sa to stalo napr. 25 ročnému bratovi našej spolublogerky p. Kotulovej a iným našim bratom a sestrám, tvrdé prenasledovanie inak zmýšľajúcich ľudí - rehoľníkov, kňazov, ľudí z vlastných (komunistických radov), pre ktorých vstup do strany nebol výťahom k lepším funkciám, jáchymovské bane, politickí väzni, na dlhé roky rozbité rodiny, deti bez otcov, osamelé matky - ženy politických väzňov, zmarené profesné či štúdijné možnosti, uvrhnutie mnohých skvelých, odvážnych a čestných ľudí do kotolní a vytesnenie na okraj spoločnosti nielen ich, ale aj ich rodín......, 60-te roky poznačené a zabité vstupom spriatelených vojsk do našej krajiny, ďalšia vlna emigrácie, ďalšie rozbité vzťahy a rodiny, samovraždy z beznádeje v lepší a čestnejší život, 70-te roky - definitívne umlčanie akýchkoľvek snáh a prejavov o čo i len trochu normálnejší, integrovaný spôsob života, nástup nenormálnej Normalizácie, 80-te roky - roky tuposti, neustáleho ohýbania chrbtov, pomalého dozrievania odporu voči tomu všetkému chorému, nástup novej (mojej) generácie, ktorá sa doma toho napočúvala až-až o tom, ako sa veci skutočne majú..... atď.
Priatelia, toto vháňa v našich geografických podmienkach desaťtisíce ľudí na ulicu, nie dvadsať rokov žitých v demokracii, ktorej kvalita je síce veľmi labilná, sínusoidná, ale stále to demokracia je.
V takýchto podmienkach, kde už dvadsať rokov môže kondične demonštrovať každý kto chce, bez toho, aby nad ním visel Damklov meč, aký visí napr. nad ľuďmi v Číne, ktorí majú tiež tie túžby, o ktorých tu píšem, a ktoré sú vlastné každému ľudskému stvoreniu - tak v takých podmienkach sa pohybujeme v rovine už úplne iných počtov (demonštrantov).
Tých cca. do 500 ľudí, ktorí prišli v piatok na Župné je na naše pomery až-až. A to nie je všetko. Dodávam k tomu dva dôležité fakty: prvý, už poznáte - a to je môj názor, že títo ľudia patria k tomu najlepšiemu, čo táto krajina za posledných 20 rokov dala sama sebe i svetu - napokon potvrdila to aj Hilary a to je už čo povedať (Hilary je vzdelaná, študovaná a navyše veľkorysá žena a dnes je už dokonca aj ministerka).
A ďalšia vec: pán Harabin, čo si asi tak myslíte, koľkí ľudia by boli radi v piatok rozšírili rady protestujúcich, keby tu boli mohli byť? Stačí sa poobezerať len tu v diskusiách pod článkami k tejto téme - koľkí vyjadrili podporu, koľkí by boli bývali radi prišli, ale nemohli, koľkí vyjadrili dokonca vďaku tým, ktorí tam boli - aj za nich?!. A čo tých asi 5000 podpisov pod petíciou, ktorých verte, že by bolo viac, keby ľudia neboli bývali dostali od Vás pozdravný mail, ktorý, povedzme si pravdu, mnohých vystrašil, lebo Vy máte povesť človeka, s ktorým sa strach spája?! A to nie je dobré. To je dokonca veľmi zlé!
Stačí, keď sa poobzerám v mojom najbližšom okolí - začnem hneď doma: volala som otcovi: Oci, predstav si, podpísala som tú petíciu proti Harabinovi, a dostala som od neho mail, že mi ďakuje. To je dobre choré, že?!
Otec: Podpíš aj za mňa! (nemá doma internet).
Verte, že môj otec by bol býval medzi prvými, ktorý by na to námestie býval prišiel, i keď doma žiadne červené tričko zo zásady nemá a s tým pískaním pri jeho umelom chrupe to už tiež nie je bohviečo! A - nie je už najmladší, cestovanie mu na sile už tiež nepridáva.
Poďme ďalej - koľko mám znýmych, kamarátov z vysokej školy, ktorí žijú na východe a sú rovnakého slobodného zmyšľania a viem, že by tak radi prišli, kôli vážnosti celej situácie a aj kôli tomu, čo je mnohým smiešne ako podružný dôvod - aby sa stretli s hodnotnými ľuďmi, ktorí majú (odvážne) srdce na pravom mieste. Viete, také stretnutia Vám nesmierne obohacujú život, patria k tým najcennejším životnýcm darom!
A mnohé kamarádky, ktoré sú na materskej a zložitosť situácie plne chápu, dokonca je medzi nimi jedna právnička, advokáta, ktorá presne vie o čo ide, a keby nemala momentálne pri sebe tri maličké deti, verte, že by na tom námestí bola bývala stála. A tá má doma aj červené tričko - to viem iste!
A mnohí dôchodcovia, ktorí si oné pamätné 50-te, 60-te, 70-te, 80-te a všetky tie patologické roky neslobody veľmi dobre pamätajú, ale zdravie (podlomené aj napr. jáchymovskými baňami) im už tak neslúži a nedá sa im prísť a internet doma tiež nemajú........ a ďalší a ďalší.
Verte, pán Harabin, že tie počty by sa Vám výrazne upravili, keby tam boli mohli byť všetci, ktorí na celú vec majú rovnaký názor, ako tí, ktorí tam boli. Verte, že áno!
2.) Už len krátko k tomu, že som lobistka.
Priznám sa, že takto som o sebe zatiaľ neuvažovala. Ale, keď nad tým hlbšie rozmýšľam, vlastne máte pravdu. Áno, som lobistka, dokonca ťažká lobistka - ale podstane iného druhu ako si to Vy myslíte, či nám podsúvate.
Dokonca som už dávnejšie zistila, že čo si v živote sama nevylobujem (predtým som to nazvýala „nevybojujem"), nemám. Už dávno nečakám na druhých. Viem, že ak niečo Ja chcem, musím sa o to Ja sama zasadiť. To je moja, poslednými rokmi, overená skúsenosť. A neplatí to len o politike. Takmer denne lobujem napr. doma, keď si potrebujem ujasniť veci s manželom. Manžel pravidelne lobuje u mňa v jeho záležitostiach. No a o našom dieťati ani nehovorím - to je rodený lobista - každú chvíľu o niečo lobuje: najčastejšie je to lego, teraz naposledy už týždeň lobuje o ďalší diel Narnie. Poviem Vám, niekedy mi s tým lobingom dobre lezie na nervy, takže Vás takmer chápem, aké to musí byť náročné, keď Vám niekto vypiskuje pod oknami a posiela nepríjemné výzvy, ani mne to nie je vždy príjemné. Ale inak sa nedá - musíme ten lobbing ustáť.
Takže, áno, máte pravdu - som lobistka, pretože viem, že ak chcem zo svojho života niečo zmysluplné urobiť, musím lobovať denno denne - doma, v práci, a keď treba, aj na ulici!
A dokonca lobujem aj za to, aby v tejto krajine bolo právo na verejný, slobodný a slušný lobing zaručené. A nielen za to!
Veď viete.
_______________________________________________
Ozaj, priatelia, neviete kde bola v piatok naša opozícia? A kde sa táral pán Sulík so svojou suitou?
Ja fakt neviem, za čo berú v tomto volebnom období tie svoje opozičné platy?!
Lebo mne - za blogovanie nikto nič nedáva!
