Dnes len krátko, nemám čas, pracujem. Ale, ako obvykle, nemôžem sa na to dívať!
Pýtate sa na čo?
Ako slušne označiť ten (morálny) Augiášov chliev, v ktorom žijeme?
____________________________
Nemám rada týchto tzv. sociálnych politikov, vďaka ktorým u nás, alebo pre nás niektorých, slovo "sociálny" dostane silnú, odpornú pachuť, a bude synonymom bezhlavého šafárenia (ako nazývala opak dobrého hospodárenia moja stará matka), prehajdákania kopy našich peňazí, z ktorých .... ani nejdem písať, čo všetko sa za to dalo vybudovať, obstarať a pod., premárnenia mnohých šancí - minimálne tej, formovať túto krajinu a jej ľudí tieto posledné roky (ach, toľko času - čo všetko by sa dalo za toľké roky urobiť?!).
A vôbec som netušila, že slovo "sociálny", prípadne aj "sociálny demokrat" sa stane synonymom klamstva. To je pre mňa naozaj novinka.
_____________________________
Asi nás majú za úplných idiotov. Ale, nie len teraz.
Teto typ politika, tento typ politickej gardy, ktorá určuje charakter, smerovanie našej krajiny teraz, sme tu mali hneď od začiatku deväťdesiatych rokov. Už vtedy nás mali za idiotov, ktorým stačí tá povestná misa šošovice. V deväťdesiatych rokoch sa táto misa šošovice pretavila do podoby boja za náš samostatný slovenský štát, dostala podobu budovania národnej hrdosti a rozdúchavania nenávisti voči mnohému inému, cudziemu. Bežnou súčasťou našej (ne)kultúry bolo verejné vysmievanie sa z iných ľudí - len preto, že niekto bol Maďar, Cigán, homosexuál, žena.
My sme sa smiali, bavili a popri tom nás oni nakŕmili rečičkami o samoúnose, samovýbuchu a na pozadí toho všetkého veselo privatizovali, čo v našich slovenských podmienkach znamená - vykradli, vytunelovali, priviedli do krachu mnohé privatizované firmy.
Pamätám si tých mnohých robotníkov a robotníčky, ktorých zrazu v 90tych rokoch pravidelne ukazovali večerné televízne správy, ako stoja pred svojimi bývalými socialistickými podnikmi, závodmi a lamentujú - "čo budeme robiť, z čoho budeme žiť, ako uživíme svoje rodiny". To nie sú obrazy dneška - to sú obrazy našich 90tych rokov so sociálnymi týpkami v čele tejto krajiny. Pamätám si davy týchto nových nezamestnaných, týchto otcov a matiek rodín, ktorí sa vinou nových majiteľov ocitli mimo hry, pretože účty s peniazmi, ktoré mali byť použité na chod a rozvoj firmy, boli vybielené. Bolo treba zaplatiť nové káry, vily a jachty.
Pamätám si, ako som v tom čase rozmýšľala, ako môžu títo ľudia, ktorí privatizovali mnohé veľké firmy s veľkým počtom ľudí, ktorých jednoducho vykopli z práce - ako môžu (pokojne) spávať. Nemohla som uveriť, že v tejto krajine sú ľudia, ktorí toto dokážu urobiť iným ľuďom, vediac, že sú to živitelia a živiteľky rodín.
10 rokov sme im to žrali.
___________________________________
Takže Hedivga sa pohryzla sama.
Zistili sme, že Hedviga je vlastne psychiatrický prípad, napriek tomu, že jej psychiater povedal, že je OK, že hovorí pravdu. Asi aj ten psychiater je psychiatrický prípad?
Musí byť psychiatrický prípad (Hedviga), lebo normálny, zdravý človek, sa tak nedoriadi. A Hedvige sa to fakt podarilo - veď sme to videli. Chudera, riadne sa domlátila. Celá opuchnutá, oduté oči, ústa neforemne vykrivené, výrazné podliatiny - no, musí to byť vážny psychiatrický prípad, keď si takto (silne) dokázala dať po papuli.
Alebo je to len zasa ten známy štandard, že nás majú za idiotov. A my im to zasa zožerieme:
Zbabrú dôležitý biznis, okradnú nás o peniaze a ukážu nám vybielenú zmluvu - naši sluhovia, podotýkam!
Po troch rokoch nás idú kŕmiť posudkom ľudí, ktorí Hedvigu ani nevideli, posudok robili z fotiek, porovnávaním pred a po, skúmaním správy z CT ..... čiže samými DOMNIENKAMI, a posudok vyhotovený hneď po čine, keď bolo všetko jasné, viditeľné, zrejmé je považovaný za nedôveryhodný?!
Jasné, vtedy ešte nikto (ani lekári) netušil, že z toho bude medzinárodná kauza, že to bude považované za následok toho, koho náš hlavný sluha vzal do vlády ako svojich spolusluhov (múmie a zombie z rokov deväťdesiatych) a výsledky sú hneď tu - SAMOPREPADNUTIE! Hedviga nezvládla, že do vlády sa zasa dostal známy milovník Maďarov, tak sa v afekte, cestou do školy, na skúšku, keď človek najviac uvažuje o vládnej garnitúre, zmlátila ......
...... tu končím. Čo viac sa dá k tejto hanbe povedať? K hanbe tejto vládnej garnitúry, k tejto našej hanbe? A žartovať sa mi už vážne nechce. Nie je o čom, žartovať.
Chce sa mi mlčať, zhasnúť svetlo a zabuchnúť za sebou dvere.
________________________________
Ešte k takzvaným osobnostiam, ktoré nový posudok vyhotovili:
V diskusii pod dnešným článkom o novom posudku, hneď prvý diskutér napísal ako vidí tento tzv. nový posudok. Písal niečo o zapredaní sa týchto ľudí.
Alebo sa len pokakali z toho, že vládna moc si objednala nový tzv. posudok a keďže aj vrabce na stromoch si čvirikali o tom, akú predstavu má vládna moc o tomto novom tzv. posudku, nebolo treba dlho rozmýšľať akým Smerom sa úvahy o prepadnutí budú uberať?
Je to tu. Presne ako vrabce čvirikali: Hedviga sa pohryzla sama! Ten opuchnutý nos vlastne nebol opuchnutý, CT tiež "potvrdilo", že Hedviga je vlastne zdravá. (tá fotka to bola asi Hedvigina koláž ešte z detských liet, keď sa človek mláti s kde kým).
Za socíku sa pod slovom osobnosť označovali najmä ľudia, ktorí mali skončenú vysokú školu, alebo niečo dokázali vo svojom odbore. Slovo "osobnosť" bolo viazaná viac na profesionálnu stránku človeka, než na čestnosť, pravdomluvnosť, neohnutý chrbát, schopnosť neuhýbať a nemeniť svoje názory a presvedečenia podľa ich momentálnej prospešnosti. To sa za socíku moc, pardón, nie moc - vôbec - nenosilo. To sa za socíku veľmi silne modifikovalo - najmä jedným Smerom.
Tak ja by som k tomu chcela povedať len toľko:
Priatelia, nenechajte sa mýliť tým, že niekto má vysokoškolský titul. Nie, to nie je nijaká, čiže žiadna, záruka, že ten človek je osobnosť! (v zmysle horeuvedeného)
Študovala som na vysokej škole a videla som všeličo. A vidím aj teraz.
Hedvigin fotobook:
1.)
zdroj:internet
2.)
Hedviga pred a po - alebo - takto asi Hedviga vyzerá každý deň, lebo vraj sa jej nič nestalo. Jednoducho, Hedviga má od narodenia deformovanú ľavú stranu tváre - teda, až na to pohryznutie, čo si spôsobila v roku 2006.
zdroj: internet
P.S. Náhodou sa mi tu pritmolil syn, ktorý je so mnou dnes v práci, a (nechtiac) videl fotky Hedvigy, keď som ich vkladala do textu. Reagoval slovami: "Ježiš, to ju ako dobili!"
Zasa musí dieťa volať, kto je nahý?!
