Ak si myslíte, že v súvislosti s 20-tym výročím Novembra ´89 začínam spúšťať lustračnú štvanicu, mýlite sa. Vôbec ma nezaujíma, čo ste robili vy, či oni, ten či tá. Zaujímam sa výlučne o našich sluhov, najmä tých, ktorí tak z duše nenávideli slobodnú demokratickú spoločnosť západného typu a kapitalistickú trhovú ekonomiku - z ktorých dnes tak pekne profitujú.
___________________________________
Takže, jeden z odkazov Novembra je aj "Kachličkoval som kúpeľku".
Čakáte, že spustím paľbu kritiky? Bože chráň! Akoby som mohla kritizovať takú dôležitú, bohumilú činnosť akou je kachličkovanie kúpeľne - robené pre potreby vlastnej rodiny, základnej to bunky spoločnosti. Práve naopak, treba to jednoznačne oceniť. Za socíku to totiž nebolo len tak - už len zohnať tie kachličky dalo zabrať. Ale čo by človek neurobil pre svojich najbližších. Aj môj otec by vám vedel rozprávať, aké náročné bolo za sociku zohnať do novostavaného domu to či ono. Konkrétne na kachličky chodil môj otec čakať už o štvrtej ráno. Zvykol si so sebou brávať rozkladaciu stoličku.
Na úspešné vykachličkovanie (čohokoľvek) si okrem kachličiek a ostatného materiálu však treba nájsť aj dostatok času. A to nie je jednoduché. Najmä, ak je človek zamestnaný. Nezostáva mu potom iné ako robiť to po kúskoch, po sobotách a nedeliach, cez štátne sviatky, či v lete cez dovolenku - obetovať svoj vlastný voľný čas. Nuž veru, ozaj to nie je jednoduché - najmä, keď vám ostatní členovia rodiny neprestajne pília uši, že už ich nebaví chodiť niekoľko mesiacov okolo nedorobenej kúpeľky. Žena chce konečne normálne prať, dcéra si chce v pohode užívať penový kúpeľ a dorastajúci syn bez divákov povytláčať novopribudnuté akné.
No a z tohto hľadiska treba povedať, že neexistuje príhodnejší čas na kachličkovanie - než je čas revolučný. Úplne ideálne je, ak dotyčná revolúcia prebieha nekrvavo, ba dokonca nežne - to by som s kachličkovaním rozhodne neotáľala.
Pokiaľ ale revolúcia prebieha násilne, krvavo, dochádza k výtržnostiam, násilnostiam, pouličným bojom, streľbe, či dokonca je proti revolucionárom povolaná armáda - kachličkovanie rozhodne neodporúčam. Ľahko by sa mohlo stať, že by ste museli kachličkovať opakovane. A to sú ďalšie a ďalšie náklady a ďalšie a ďalšie zničené nervy.
Takže - nežne - revolučný čas je ako stvorený pre rôzne prerábky bytu, domu, či záhradky, či čohokoľvek iného. Dôležité je len, aby sa Vám do života tých revolúcií zmestilo čo najviac, aby ste stihli všetko, čo ste si naplánovali.
Tak napríklad kontrarevolučný r.1968 bol na začatie prerábky bytu priam predurčený. Na uliciach vládol (nenásilný) chaos - každý sa vytešoval z akej-takej nadobudnutej slobody. Chodilo sa na predtým zakázané koncerty, na predýtm zakázané prednášky. Písali a čítali sa predtým zakázané myšlienky. Veľa ľudí vycestovalo a naplno si užívalo nepoznanú cestovateľskú horúčku. Na chvíľu sa prestalo špehovať, hľadieť druhému do hrnca či pod perinu - alebo až do žalúdka. Sen sa stal skutočnosťou - každý si mohol robiť čo chcel. Neuveriteľné!
Čas ako stvorený na prvé prerábky bytu. V pokoji sa doma zašiť, do ničoho sa nemiešať, nenechať sa nikým rušiť a ... búrať, sekať, stavať, omietať, stierkovať, renovovať a pod..
Keďže sa nám ale v roku ´68 revolúcia mierne skomplikovala a jej nenásilný priebeh sa násilne znásilnil - rozhodne by som pre toto obdobie neodporúčala napr. výmenu okien. Mohla by to byť vinou zblúdilej guľky vyslovene zmarená investícia.
____________________________________
Rok 1989 - skvelá príležitosť dokončiť začaté. S ohľadom na rok 1968 síce nebolo spočiatku jasné, do čoho má zmysel sa v byte púšťať - aby vynaložené úsilie nebolo zmarené - ale po istom čase sa ukázalo, že scenár z roku ´69 sa nanaplní. Že teda guľky lietať nebudú! Opäť čas ako stvorený na rekonštruciu bytu. A tentoraz by konečne aj tie okná mohli prísť na rad!
Revolučný čas - plný chaosu v škole, práci aj na ulici. Stačilo len povedať "Som na mítingu", či "Roznášam letáky", vypýtať si priepustku z práce alebo zo školy a takto ušetrený čas venovať napr. kachličkovaniu. Tri revolučné mesiace vám vystačia aj na dve kúpeľky!
Môžete mi veriť. Odo mňa to máte takpovediac - z prvej ruky!
_____________________________________
Tým, ktorí si myslia, že nerešpektujem výsledky volieb - rešpektujem, nič iné mi ani nezostáva.
Žijem v slobodnej krajine, a tak si o výsledkoch volieb môžem myslieť a písať čo ja chcem. Nie to, čo si MÁM myslieť!
Ja len .... aby sme sa v tejto našej malebnej, kresťanskej krajinke nehrali na niečo, čo v skutočnosti nie je!
Napríklad na úctu k životu.
Prípadne, aby sme si nemýlili úctu k životu za úctu k plnému žalúdku, či plnej chladničke.
