I ked, mozno, keby som jej vysvetlila, co sa deje u nas (na susednom) Slovensku, mozno by mi firma toto male znehodnotenie drobneho hmotneho majetku aj odpustila. Vcera, ked som citala clanok od Zuzany Wienk o tom, ze kracame znovu SMERom k Meciarovym praktikam, napadlo mi (a to takmer uplne vazne) pri ktoromsi odstavci, kde spomina, ze volne cit. "toto konanie je Gasparovicovou obzalobou" ci by sme Gasparovica nemohli naozaj zazalovat, napr. na Europskom sude v Strasburgu. Ako obcania, obcianska iniciativa - za to, ze nedodrziava a porusuje najvyssi a hlavny zakon tejto krajiny a to opakovane a hrubo. Predpokladam, ze sudcovia v Strasburgu, by mu dokazali vysvetlit, ze "Ivanko, to sa predsa takto nerobi" – teda v demokratickej, slusnej, vyspelej krajine - sa to takto nerobi! Dokazal by to vobec Ivan – tento nicim nezaujimavy clovek, nicim nezaujimavy, podpriemerny prezident, nezaujimava osobnost, uvelebena v socialnych istotach jeho prezidentskej funkcie – pochopit? Dokazal by to vobec narod, ktory si sam a dobrovolne uvedene charkteristiky umiestni do prezidentskeho palaca - vobec pochopit?
_____________________________
Nepatrime do Europy! Neviem, ci je 24 rokov malo alebo vela, ale doteraz sme na Europu, slobodu, slusnot, ferovost nedozreli. Preto si ich ani nezasluzime. Mame len cisto geograficke stastie, ze nasi predkovia kedysi zaktovili tu a nie niekde uprostred Maticky Rusi, pretoze tam patrime - mentalne, duchovne... Patrime tam, kde sa nic nedeje – kde sa len frfle, repta, vecne stazuje, aky je zivot na ho…, ako sa maju ini dobre a my nie, ako sa to nikdy nezmeni….
Patrime tam, kde sa jeden obohacuje na ukor druheho, kde jeden druhemu nepraje, celozivotne zavidi, celozivotne nedokaze so svojim malym zivotom urobit nic zaujimave a inspirativne, pretoze jedine, co vie, je cakat (na neexistujuce socialne istoty), utekat pred samym sebou, vlastnym zivotom a tak sa uspesne za ziva pochovat (nalozeny v alkohole, depresii, liekoch, zavisti, nenavisti a tak pod.)
Patrime tam, kde vladne pretvarka a loz denno denne – v akomkolvek prostredi – rodinnom, firemnom, cirkevnom, kdekolvek. S lzou dokazeme zit a vychadzat prefektne. Loz pozname, je nam blizka, vieme, ako sa v nej obracat – loz nasa kazdodenna. Dokonca – len na lzi vieme postavit svoj zivot – pravdu sme nikdy v skutocnom zivote realne nevideli, nezazili, nevieme, ako (to s nou) funguje. Vzdy bolo treba popierat, popierat, vykrucat sa, zahmlievat … co sme sa vsade napocuvali, ze „toto sa predsa (na verejnosti) nehovori“.
S Pravdou – s tou netusime, co si s nou pocat. Kam ju vlastne umiestnit, ako a ci vobec ju komunikovat? (tiez sa to stale ucim – ako ju vlastne komunikovat – tento, tu na Zemi stale este velmi vzacny fenomen).
Nezasluzime si dobro a spravodlivost na vsetkych urovniach, vo vsetkych oblastiach – nedorastli sme na ne, nevieme tieto hodnoty zit, zvolit si ich, chranit, udrzat, pestovat. Nemozno ich totiz, postavit na klamstve. Daju sa postavit len a vylucne na Pravde kazdeho jedneho z nas voci sebe samemu, voci sebe navzajom, smerom ku komunite, celej spolocnosti, Unii … a tak to potom pokracuje dalej.
Takze, povedzme si to otvorene: Dobro a Spravodlivost a k tomu, povedzme este ako bonus navyse, aj taka invencnost, napaditost, kreativita a tvorivost (na vsetkych urovniach a vo vsetkych oblastiach – za vsetky spomenme napr. zdravotnictvo, skolstvo, oblast starostlivosti o starych ludi, ludi znevyhodnenych, trpiacich, oblast zdraveho a feroveho podnikania, oblast k cloveku citlivej a empatickej Cirkvi) k nam nemoze prist, pretoze sami ich k sebe nepustame, nepustime. Ved, ani nevieme, ako vyzeraju!
Dobro a Spravodlivost a k tomu, povedzme este ako bonus navyse, aj taka invencnost, napaditost, kreativita a tvorivost (na vsetkych urovniach a vo vsetkych oblastiach) nemozu prist do krajiny, kde vladne hlupost, tupota stada, zbabelost, vzajomna neprajnost, zivot na ukor ineho (cloveka, prirody, zvierat), zivot v celozivotnej lzi a pretvarke ako vylucnom a hlavnom zivotnom nastaveni - a to na vsetkych urovniach a vo vsetkych oblastiach! Takze, vlastne, neplacme, nestazujme sa, zijeme len to a v tom na co (ne)mame!
_____________________________
Zijeme v krajine, v ktorej este aj taky clovek akym je byvaly redaktor SME Ivan Stulajter, dokaze povedat, ze, vol.cit.: "Iveta Radicova nemohla dosiahnut politicky uspech, pretoze mala slabu tuzbu po moci!" Zijeme v krajine, v ktorej sme tu, ktora chcela sluzit, uspesne poslali do pecka! (... nechapem, naco tu teda, potom stale spilame o tom, ako ma byt politika verejnou sluzbou obcanovi, nam vsetkym!)
____________________________
Tak, a tu je koniec tohto textu.
Nic viac – len zaverecna bodka.
.
A to je na tomto texte to najsmutnejsie.
