Nebudem sa rozpisovať o tom, ako si predstavujem budovanie zdravého vzťahu k vlasti. Na to, aby človek cítil pozitívny vzťah k tomu, čomu sa hovorí vlasť, musí predovšetkým cítiť pozitívny vzťah k ľuďom, ktorí v nej žijú, ktorí ju pretvárajú, dávajú jej tvár, vonkajšiu i vnútornú podobu. A to sa (žiaľ) do veľkej miery týka ľudí verejnej služby - politikov.
Položme si otázku - pri pohľade na našu vlasť, na jej súčasný vonkajší i vnútorný stav - máme si čo a koho ctiť? Je si koho vážiť? A za čo?
Peniaze na zveľadenie krajiny a pre potreby ľudí nám unikajú všetkými možnými oknami - kanálmi. Ľudia verejnej služby si privatizujú verejné fondy či už svojou chamtivosťou alebo svojím diletantstvom. Verejnosť je okrádaná takmer dennodenne - či už priamo cez projekty a´la Interbluegroup, podozrivé predaje verejného majetku, pozemkov, cez diletantskú implementáciu projektov typu Mýto, cez diletantské vedenie štátu, ktorý nám uberá finančné zdroje, uberá motiváciu jednotlivcovi tvoriť a posilňuje jeho nezdravú, naveky infantilnú závislosť na tzv. silnom sociálnom štáte, ktorý je tak silný, že ho ošmekne hocijaká pipka v kožuchu s officom v garáži!
Koho z tvorcov tohto štátu a tohto mentálne chorého zákona o vlastenectve si mám vážiť?
Doktora Fica - ktorý nemá ani toľko slušnosti, aby v tzv. diskusných reláciách pustil k slovu chudákov našich moderátorov a chuderky naše moderátorky? (Na novinárky typu Oriana Fallaci, ktorá si novinárčinu neplietla napr. s modelingom, si ešte musíme počkať!)
Fica, ktorý nemá ani toľko odvahy, aby sa čelom postavil náročným politickým protihráčom - diskutérom? Ktorý si zbabelo vezme do vlády papá Mečiara a papá Slotu - tvorcov hlavného morálneho a duchovného úpadku tejto krajiny z rokov deväťdesiatych a dnes nám dovolí prepadnúť sa o toľko rokov späť - až do priepasti primitívnych ľudských pudov ako je závisť, vzájomná neprajnosť, nenávisť schopných, šikovných, samostatných - odmietajúcich celoživotne nosiť pampersky sociálneho štátu?
Mám si vážiť človeka, ktorý namiesto, aby posilňoval v ľuďoch, v každom jednotlivcovi, motiváciu stať sa silným, sebestačným, nezávislým, na seba zdravo hrdým človekom-občanom, vedie ich do priepasti strachu z budúcnosti, strachu z postavenia sa na vlastné nohy, neučí ich dobrodružstvu myslenia, dobrodružstvu hľadania a nachádzania možností a riešení, upiera im pocit zadosťučinenia z toho, že svoj život zvládajú aj vlastnými silami, upiera im pocit zadosťučinenia z posúvania vlastných fyzických i duchovných hraníc, z prekročenia vlastného obmedzeného rubikonu, vlastnej malosti - k mentálnemu, duchovnému i fyzickému zmŕtvychvstaniu? Zo smrti lenivosti, fyzickej i duchovnej pasivity, malosti, neprajnosti - do života sebe vlastnej, originálnej sebarealizácie v prospech seba i širšieho celku, v ktorom žije - napr. vlasti.
Mám si vážiť papá Mečiara? A za čo?
Za vulgárne stvorenie tohto štátu? Za porušovanie základných pravidiel slušnosti, férovej hry, úcty k človeku v rokoch deväťdesiatych? Za to, že nevie vysvetliť odkiaľ vzal peniaze na to hovädo - Elektru?
Veď spýtajme sa napr. mnohodetných rodín, či rodín, ktoré pod svojou strechou a do svojho srdca prichýlili napr. viacero detí z detských domovov - koľkým z nich by sa zišiel domček - oveľa, oveľa menší, než je to hovädo Elektra? A kde oni vezmú na to prostriedky? Kto daruje im igelitku s miliónmi? Kde sú tí tajomní radodárci miliónových pôžičiek, ktorí by výhodne požičali týmto prostým ľuďom statočnej práce?
Mám si ho vážiť za to, že jeho účasť vo verejnej službe - službe nám všetkým, v jeho prípade nadobudla podobu služby vlastnej rodine a jemu spriazneným ľuďom?
A za čo si mám vážiť papá Slotu?
Za vulgárne stvorenie tohto štátu, pri zrode ktorého sme sa za jeho tvorcov, ich tupé a primitívne dôvody jeho vzniku, mnohí museli hanbiť? Za štvanie a vyvolávanie primitívnej nenávisti voči národu, ktorý nám je na tomto svete najbližší? Za štvanie a vyvolávanie nenávisti voči menšinám, s ktorým žijeme v jednom štáte? Za jeho primitívne a grobianske chovanie? Za jeho ožratosť? Za to, ako sa naduto, bez štipky pokory a bázne producíruje pred občanmi toho štátu v tých jeho tryskáčoch, limuzínach, jachtách? Za podozrenia, že jeho účasť v politike je predovšetkým jeho službou jeho rodine, jeho blízkym či jeho kumpánom, s ktorými ho spájajú rovnaké záujmy - akékoľvek?
Mám si vážiť týchto ľudí za neúctu k našej prírode? Za jej devastáciu v prospech nepotrebného, zbytočného typu biznisu?
Za čo si mám vážiť týchto a im podobných ľudí? A za čo si mám vážiť ľudí, ktorí týchto ľudí volia? Za nerozmýšľanie? Za krátkozrakosť? Za neochotu zbaviť sa vlastného strachu? Za nepracovanie na sebe?
A za čo si mám teda vážiť vlasť - ktorej väčšinu (podľa prieskumov) takýto ľudia tvoria?
_______________________________
Inak: v tejto krajine žije veľa skvelých ľudí. Sú to ľudia každodennej tvorivej práce pre seba i celok - ale nie sú na správnych verejných miestach. Nie sú na prvý pohľad viditeľní. Sú viditeľní tam, na mieste a pri tých, pre ktorých pracujú a tvoria. Tam je ich vidno - v skrytosti! Uprostred nás všetkých! Títo tvoria to najlepšie, čo táto krajina má. Sú tým dôvodom, pre ktoré je možné byť na našu vlasť hrdým. Títo však nie sú tvorcami tupého zákona o vlastenectve. Vlastenectvo tvoria svojou hodnotnou každodennosťou - v prospech seba, blízkych, celku. A hymna je to posledné, čo k svojej práci, k svojej tvorivosti, k svojmu napredovaniu (pre nich i pre nás) potrebujú!
_______________________________
Môj syn chodí do alternatívnej školy. Waldorfské školy majú prívlastok - slobodné! Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že osobná sloboda, rešpekt pred inakosťou každého dieťaťa, jeho vnútornou originalitou, tvoria základ, ktorý tento pedagogický systém buduje, chráni, podporuje a stavia na ňom.
A tak dúfam, že naši (slobodní) učitelia nebudú tento trápny a mentálne chorý zákon podporovať a rešpektovať. Že dostoja svojmu záväzku - slobodnej, tvorivej a dieťa rešpektujúcej školy.
Aj preto, že ja ako rodič, si tento typ zákona, z rúk ľudí, ku ktorým necítim ako človek, ani ako občan, štipku úcty, NEŽELÁM!
A je mi úplne fuk, že bol schválený!
Z odpadu sa nedá urobiť klenot len tým, že ten odpad je schváleným zákonom!
(Ale také sa naši páni politici-právnici na svojich socialistických školách práva, predpokladám, neučili!)
P.S. Budem veľmi rada, ak čitatelia pochopia, že tento text nie je o Waldorfskej škole!
