Nemeckú verejnosť a nemeckú opozíciu pobúrilo vyjadrenie Horsta Kohlera k misii nemeckých vojakov v Afganistane, s ktorou nesúhlasí viac ako 60% obyvateľov Nemecka. Nesúhlas vyvolali prezidentove slová o tom, že v krajnom prípade je vojenské nasadenie oprávnené aj v prípade obrany ekonomických záujmov.
Kultivované a (nielen ekonomicky) vyspelé Nemecko je dnes voči násiliu už dostatočne scitlivenou spoločnosťou. Aj voči násiliu legitimizovanému ekonomickými záujmami. (Nuž, mali sa z čoho poučiť.)
Odstúpil uznávaný, rešpektovaný a populárny politik - prezident - človek. A kultivovanému Nemecku privodil šok.
Vyspelý a scitilivený svet nám ukazuje, že slová predsa len sú dôležité a neradno sa s nimi zahrávať. Nielen kôli ohrozeniu vlastnej kariéry. Ide predsa o viac.
____________________________________
Náš neobľúbený, nepopulárny, ako osobnosť-človek a politik nikým relevantným (a aj veľkou časťou spoločnosti) neuznávaný prezident - si pokojne hovie v predzidentskom paláci bez jediného chmúrneho mráčika na prezidentskom čele, bez jedinej vtieravo-nepríjemnej myšlienky v predzidentskej hlave. Na odstúpenie či demisiu, samozurejme, nemyslí. Netrápi sa. Nemá prečo!
Veď on predsa Nič nepovedal!
____________________________________
Nuž, neostáva mi iné, ako dať mu tentoraz za pravdu. Je to tak, má pravdu - za jeho posledných šesť (či koľko) prezidenských rokov naozaj nepovedal Nič!
NIČ poriadne!
A nekultivované (rozumej - dostatočne nescitlivené) Slovensko nie je v šoku ani náhodou. A čo je horšie - nie je dokonca ani nemilo prekvapené!
Do zaplakania, priatelia!
