Naša tradícia prekrúcania zmyslu skutočnosti, klamstva v priamom prenose nás zrádza. Naučila nás, že všetko je možné, že všetko sa dá uhrať. Že na verejnosti sa hovorí to, čo sa hovoriť MÁ čo sa od nás (na verejnosti) hovoriť žiada. Že je normálne hrať divadlo - na verejnosti Tak, v súkromí, medzi priateľmi, uprostred politického klubu - keď si myslím, že ma nikto zvnoku, od oponentov, nevidí - Inak!
Je to normálka. Presne tak, ako bolo normálne, prirodzené, nazvať vstup cudzích vojsk na naše územie bratskou pomocou. Až na také dno sme sa dostali. (Nielen) tu vidím zrodenie, jadro našej tradície klamať, prekrúcať čo sa dá, klamať inému, iným, občanom rovno do ksichtu, klamať v priamom prenose a považovať to za správne, za normálne, za prirodzené - veď to tak predsa v živote, všade chodí!
Štyridsať rokov sme spali, štyridsať rokov sme si klamali, posledných dvadsať si klameme ešte stále. Klame sa na oboch brehoch - aj na modrom. Červený netreba spomínať - tam je to základný štandard, základná komunikačná norma.
Dlho sme spali a tak sme si nevšimli, že táto naša základná norma: vonku TAK, medzi svojimi - INAK, prípadne vodu kázať a víno piť - vo vyspelých, západných krajinách (už) až tak neletí. Nepovedla by som, že sa tam neklame - ale klamstvá nášho kalibru sa tam už naozaj považujú za neslušné.
Život kontinuálne žitý v slobode umožnil ľuďom v týchto krajinách, týmto krajinám, zakúsiť ovocie celistvého (teda vnútorne úprimného) myslenia a konania. Pochopili, že žiť život v pravde, komunikovať pravdu navonok, hanbiť sa za neslušnosť, ospravedlniť sa za neslušnosť, za chyby, verejne oľutovať zlyhania a chyby má pre všetkých zmysel. Má zmysel snažiť sa žiť celistvo - vnútorne i navonok úprimne*.
Pochopili, že to prináša blahodárne ovocie nielen pre dušu týchto ľudí, týchto krajín, ale aj pre ich materiálny blahobyt. Že má zmysel kráčať poctivo, slušne, pravdivo komunikovať - aj svoje chyby a zlyhania - v rodinnom kruhu, vo firemnom kruhu, v spoločenskom a politickom kruhu. Že to všetkých posúva dopredu, že veci sú jasnejšie, priehľadnejšie, efektívnejšie sa riešia problémy a nachádzajú riešenia. Vzduch sa čistí, veci sa nezahmlievajú. A to všetko dokonca vytvára priestor aj na Lásku - nielen (ale aj) ako emóciu, ale aj ako aktívny úkon dobra pre seba i iných - všade okolo.
___________________________________________
Braňo Ondruš nám opäť predviedol to, čo tak dôverne poznáme: na chvíľu zhodil masku kultivovaného, moderného, európskeho - čoho vlastne - politika, či politického úradníka? A pod ňou ukázal jeho holú, prostoduchú skutočnosť - komunizmom poznačenú mentalitu sedláka, ktorý sa zhodou akýchsi historických okoloností (mnohí si ich ani nevšimli), ani vlastne nevie ako, ocitol v Európskej únii.
V jej myšlienkovom a mentálnom svete, kde zrazu (len akousi zhodou historických náhod, príp. na základe objektívnej historickej nevyhnutnosti) vedľa seba sedí bývalý komunista renikarnovaný na sociálneho demokrata, či kresťana-katolíka, jeho hovorca s mentalitou komunistického sedláka a politik či politička napríklad z niektorej severskej krajiny, ktorý, ktorá presne vie, že, keď sa hovorí o menšinách a ich právach, hovorí sa o právach skutočných, existujúcich ľudí s potrebou vlastnej dôstojnosti a naplneného života, hovorí sa o právach našich spoluobčanov, našich susedov, bratov, synov, dcér, sestier, niektorí by povedali - bratov a sestier v Kristu ..... a nie o Cigánoch a buzerantoch!
Braňo Ondruš jasne ukázal, že mu predsa len lepšie svedčalo sedieť v štúdiu televíznych novín a čítať vopred naaranžované vety a myšlienky, namiesto (ako sme videli) fyzicky namáhavého, nesúrodého súkania tých vlastných, ktoré aj tak stoja za, prepytujem, deravý, inflačný groš! Dlhé, nezaujímavé a neskutočne o ničom!
A tá perlička o tom, že "zo slobody slova sa moje dieťa nenaje" - tak tá sa nedá ani komentovať!
*celistvé myslenie = vnútorne poctivé (podľa M.S. Peck)
