Na začiatok však treba v súvislosti s diskusiou o alternatívnom školstve povedať jednu zásadnú vec - a to, že žiadna vlastne neexistuje. Žiadna diskusia na tému alternatívnych škôl v tejto spoločnosti neprebieha a ani neexistuje. Prebieha len útok proti jednej z alternatívnych škôl.
Podľa toho, ako toto útočenie, znevažovanie prebieha, si osobne myslím, že v tejto krajine ani nie sú ľudia, ktorí by na túto tému - na tému alternatívneho školstva - jeho prínosu, zmyslu, jeho východísk, jeho spôsobou práce so žiakom - človekom - osobnosťou, boli schopní zmysluplne diskutovať. Z jednoduchého dôvodu - nepoznajú ho! Nič o ňom nevedia! Častokrát majú informácie výlučne teoretické, alebo informácie z výrazne náboženských kruhov, ktoré hovoria, že bojujú proti sektárstvu, pričom, podľa mňa, oni sami vykazujú znaky sektárstva a znaky toho, že jeden Rozmer im v živote chýba. Rozmer - vnímať inakosť, rešpektovať ju, i keď jej neporozumeli, neprekračovať hranice iných - napríklad rodičov detí, ktorí si toto vzdelávanie zvolili a sú s ním, na rozdiel od kritikov, každodenne konfrontovaní a poznajú ho zblízka. (mierim napr. na zástupcov časopisu Rozmer)
Chýba im rozmer počúvať druhého, rozmer neprivlastňovania si jedinej, výlučnej pravdy. Tento rozmer v tejto "diskusii" zo strany kritikov úplne postrádam. Chýba im schopnosť vnímať a vôbec pripustiť pozitívne (nie teoretické) argumenty a najmä pozitívne praktické skúsenosti tých, ktorí tu s touto pedagogikou už minimálne deväť rokov pracujú.
_________________________________
Tento text voľne nadväzuje na text Malá škola manipulácie.
Je zhrnutím mojich postrehov z vystúpení panelistov na akcii s názvom "Aká je budúcnosť waldorfských škôl na Slovensku?" s podtitulom Pohľad do zákulisia experimentálneho overovania alternatívneho vzdelávania, ktorú organizoval Konzervatívny inštitút (KI) Milana Rastislava Štefánika v Bratislave predminulý týždeň.
Účastníkmi panelu boli:
1.) Olga Nachtmannová (viac-menej PROTI): poslankyňa NRSR (výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport) - asi pred dvoma týždňami robila na na popud kritických hlasov 2 - 3 bývalých mamičiek na našej škole poslanecký prieskum.
Na poslanecký prieskum prišla už predvybavená „vedomosťami" a poznatkami o tom, aká je táto škola škodlivá, čo v nej nefunguje, na čo si má dávať pozor a pod. Iste si viete predstaviť, ako takto vybavený človek dokáže prísť akože nestranne a nezávisle do školy urobiť si vlastný názor. Ako slobodne nechá na seba vplývať prostredie, vyučovanie, keď je neustále v strehu a za každým rohom pátra po anjeloch...
Počas diskusie sa jeden rodič spýtal, či zástupcovia kritikov majú prehľad o tom, koľko je spokojných (viac-menej spokojných) rodičov vo vzťahu k tým 2-3 bývalým matkám (vlastne najmä jednej), ktoré útoky proti WŠ podnecujú a aktívne sa ich organizácie zúčastňujú. Odpoveď nik z PROTI účastníkov panelu nepoznal!
Úplne absurdnou však bola najmä reakcia pani poslankyne Nachtmannovej, ktorá tiež odpoveď nepoznala. Spýtala som sa jej, len tak z prvého radu bez prihlásenia, prečo sa o to nezaujímala, keď bola na prieskume v škole. Zaznela odpoveď: "Aj tak by mi všetci povedali, že sú spokojní!"
Hm, takže ona sa nepotrebuje nikoho pýtať. Ona vopred vie, čo jej bude povedané. Povedala som jej, že nie učiteľov sa mala pýtať na počty spokojných rodičov, ale, že ak ten prieskum mal (má) za niečo stáť, mala sa pýtať priamo rodičov. A ak hovorím o spytovaní sa, nemám na mysli to, že pani poslankyňa má vyčkať na jednoslovnú odpoveď rodičov Áno/Nie (som spokojný), ale ak hovorím o viac-menej spokojnosti PRO rodičov mám na mysli, predovšetkým ich skúsenosti, praktické skúsenosti s tým ako ich deti v škole napredujú. Mám na mysli to, v čom im tento typ vzdelávania pomáha, čo u dieťaťa posilňuje, ako je to s vedomosťami, čo rodičia vnímajú ako slabšie stránky tohto vzdelávania, ako sú s tým, čo vnímajú ako slabšie stránky alternatívneho vzdelávania, vyrovnaní, ako ich kompenzujú a pod. Toto všetko - tento typ otázok sa skrýva za otázkou, či poznajú počty (teda názory a skúsenosti) PRO rodičov.
Ale, toto ja mám vysvetľovať poslankyni NR? Toto treba vysvetľovať, že takto sa robí kultivovaným a múdrym spôsobom hodnotenie prínosov, silných a slabých stránok alternatívneho vzdelávania - a vlastne čohokoľvek?
Tak, priatelia, tak toto sa zasa nazýva NEPROFESIONALITA - žiaľ aj zo strany poslankyne NR!
Neprofesionalita a nepripravenosť - po stránke vedomostnej, aj po stránke osobnostnej.
A dalo by sa hovoriť aj o arogancii moci.
Pani poslankyňa sa jednoducho nepotrebuje pýtať nás PRO rodičov. Ona aj za nás vie, čo jej povieme. Vôbec ju nezaujímajú naše skúsenosti, naše argumenty, konkrétne príbehy detí v tomto vzdelávaní. Vôbec ju nezaujímajú naše reakcie na tie (v mnohom naozaj primitívne a neopodstatnené) kritické argumenty nespokojných bývalých matiek.
Tak toto je nezaujatý prístup? Toto je to hľadanie pravdy, o ktorom pani poslankyňa hovorila, že ju cit. "zaujíma len hľadanie pravdy"?
A ešte niečo, úplne zásadné: čo vám to pripomína, keď zástupca oficiálnej moci - sa nepotrebuje pýtať človeka? Keď vopred vie, čo mu (človek) povie? Keď ho má vopred prečítaného, odhadnutého, vie vopred, že dotyčný sa mýli, vie, že ako rodič sa (asi) nerozhodol správne, jednoducho dokáže iného lepšie posúdiť (jeho chyby, potreby jeho dieťaťa) než samotný dotyčný človek-rodič?
Čo vám pripomína tento typ uvažovania - keď štát presne vie, ako človek myslí, ako uvažuje, vie lepšie ako jednotlivec sám, čo je dôležité pre jeho dobro (či dobro jeho dieťaťa), vie lepšie ako človek sám, čo potrebuje/nepotrebuje a z tejto pozície aj rozhodne, čo človeku umožní alebo nie?
Nepripomína vám to náhodou postupy práce ideologického štátneho úradníka?
Nemôžem uveriť tomu, že o niečom takomto píšem 20 rokov po Novembri ´89!
Je pre mňa veľmi smutným zistením, že 20 rokov po Novembri je vedomie zástupcu moci takto málo prebudené!
Záver k pani poslankyni Nachtmannovej: pani poslankyňa sa vyjadrila, že náš štát si berie za vzor, ako inšpiráciu pri budovaní nášho slovenského školstva - fínsky školský systém ako najlepší na svete. Keďže my, rodičia, sme mohli LEN klásť otázky, nikto pani poslankyni nemal možnosť povedať, že vo Fínsku je okolo 30 WŠkôl, dokonca v Helsinkách je najväčšia WŠ na svete (v každom ročníku sú 3 triedy). Bežné fínske školstvo pritom preberá veľa prvkov z metodiky a didaktiky práve z WŠkôl. Takýmto spôsobom sa vo Fínsku prirodzene stierajú hranice medzi bežným a alternatívnym školstvom.
2.) Branislav Pupala (PROTI): Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity - počas panelu hovoril o tom, že jeho ako akademika, pedagóga zaujímajú výlučne analýzy, a že nemá k dispozícii také analýzy experimentu, aké by mu vyhovovali. Že sú málo obsažné, málo stranové, formálne, viac-menej pozitívne. Že na Západe WŠkoly odovzdávajú mnohoobsažné fascikle podrobných analýz. Hovoril, že mu vadí, že človek, ktorý je garantom projektu, je súčasne človekom, ktorý projekt kontroluje, že tak by to nemalo byť.
Nuž, môžem s ním len súhlasiť. Som všetkými desiatimi za to, aby analýzy, monitorovacie správy boli obsiahle, nie formálne. Aby boli mnoho stranové a išli do hĺbky (ale kvalitne, nie formálne) a som všetkými desiatimi za, aby garant a človek, ktorý projekt má kontrolovať neboli tá istá osoba (Prof. Zelina).
Ale toto je chyba našej školy? Učiteľov, či nebodaj rodičov?
Analýzy a monitorovacie správy sa odovzdávajú v takej podobe, rozsahu aký je predpísaný.
Ak sa niekomu žiada zmeniť ho, treba sa obrátiť na Ministerstvo školstva (MŠ) - to sú tí praví adresáti a nie neférovo útočiť na školu - ako to robí aj p. Pupla napr. v Listoch KI, kde veru nehovoril len o analýzach ale písal napr. aj o "vyprázdenosti WŠkoly".
Kto vie lepšie, či je WŠ vyprázdnená - ja (my rodičia), ktorá som s ňou denno-denne konfrontovaná, alebo človek- teoretik, ktorý v škole v živote nebol, nepozná jediné dieťa zo školy, jeho praktické vedomosti, kvalitu jeho osobnostného rozvoja a svoj profesný a voči škole kritický záujem realizuje v teple svojej kancelárie od svojho písacieho stola a ešte k tomu aj z (podľa neho) málo obsažných analýz a monotorovacích správ? Toto je prístup akademika - odborníka na pedagogiku? Alebo je to zasa len čistý (akademický) diletantizmus? Alebo to nie je diletantizmus, ale je to vyslovene zaujatosť?
To isté platí o rôznosti osôb garanta a kontrolóra projektu. Kvalitne a zodpovedne ich má vybrať MŠ. Ten čo kontroluje musí byť človek zrelý, nad vecou, musí rozumieť tomu, o čo sa waldorfská pedagogika snaží, musí počúvať aj hlasy PRO a musí si experiment overovať aj v praxi, u detí, na vyučovaní, aby videl ako (ne)prosperujú osobnostne i vedomostne. To je expert - nie zaujatý či obmedzený človek, ktorý príde do školy a za stolom ročných období hneď vidí „oltárik".
3.) Michaela Vaníčková (PROTI): pochádza z Českej republiky, matka, ktorá mala dieťa vo WŠ, ale vzala ho odtiaľ, pretože odhalila vyučovanie bludov, následne zistila, že všetko je postavené na Steinerovej pedagogike, že deti musia pred hodinami recitovať básničky, dokonca aj pred jedlom či pri prechode na inú činnosť. To, že tieto básničky sú nesmierne krásne, estetické, príjemné, že majú rozmer úcty človeka k sebe samému, k prírode, k Svoriteľovi a stvorenstvu a že umožňujú plynulý prechod z jednej činnosti na druhú, aj kôli tomu, že v škole sa nezvoní, jej uniklo úplne (príklady týchto básní dám na súkromnú podstránku blogu, kam umiestňujem fotografie).
K tým bludom vo vyučovaní, ktoré odhalila - možno by bolo stačilo spýtať sa učiteľky čo ten či onen obraz používaný najmä na nižšom stupni ako komunikátor s detskou predstavivosťou, dušou znamená a prečo bol použitý práve tak. Dozvedela by sa.
Táto pani bloguje na českom Respekte o škodlivosti waldorfskej školy - je to akýsi môj opozit.
4.) Soňa Nováková (PROTI): matka bývalej žiačky waldorfskej školy v BA. Je to tá najakčnejšia bývalá matka, ktorá i keď už dieťa nemá 5 rokov v tejto škole, stále obieha médiá, inštitúcie a bojuje za očistu školstva. Akoby sa táto činnosť stala jej novou náplňou života. Akoby sa v nej našla. Škoda len, že ju nezaujimajú postoje a názory rodičov, ktorí tam svoje deti mať chcú (rovnako ako nezaujímajú KI).
Pani Novákovej, zrejme, úplne uniklo, že jej dieťa nie je jediné na svete.
Do vypätého, večerného prostredia tejto dlhotrvajúcej diskusie priviedla aj svoju dcéru (!), ktorá (dnes je v 9. ročníku ZŠ) chúďatko, musela znášať celé to divadlo v auditóriu, bola vizuálne znovu konfrontovaná s rodičmi jej bývlých spolužiakov, s učiteľom - s ľuďmi, ktorých kedysi mala rada (p.Nováková sa sťažovala, že príliš lipla na učiteľke - chce sa mi to okomentovať, ale zahryznem si do jazyka, lebo sa chcem držať najmä faktov). (Náhodou) sedela vedľa mňa, úplne v prvom rade a bolo mi jej úprimne ľúto. Toto by som ja môjmu synovi určite neurobila. Je 5 rokov preč zo školy, je to pasé a ona je s tým cez svoju matku neustále konfrontovaná: vystupuje v kritickom mediálnom príspevku, sedí na kritickej diskusii PRO a PROTI .... toto vám pripadá normálne? Pre duševné zdravie dieťaťa prospešné? 5 rokov je mimo, napriek tomu je stále IN, i keď má novú školu, nových kamarátov, je stále vo WŠ prítomná, prostredníctvom svojej (akčnej) matky. Neustále konfrontovaná s minulosťou, neustále de javu?! Nemyslím, že vypäté prostredie na tomto fóre je prospešné pre jej dozrievajúcu, ešte stále detskú, dušu. Je to záležitosť výlučne jej matky, a nie jej - dcéry, ako nejakého ukážkového exempláru.
Pani Nováková sa za celý večer, čo sedela v paneli, nedokázala vôbec pozerať do auditória. Nebola schopná nadviazať normálny očný kontakt s auditóriom, keď hovorila svoje veci, bola sklonená nad stolom, dívala sa do stola, stále si čosi kreslila na papier a vedľa (sprava) sediacej pani posklankyni sem-tam čosi šepkala (škoda, že zľava pri pani poslankyni nemohol sedieť nejaký rodič PRO - tiež by jej vedel všeličo šepkať do uška. O PRO rodiča záujem nebol.)
(Pozn. TV Markíza predminulý piatok v správach, ale aj ostatné printové a el.médiá inokedy, na margo tzv. nespokojných rodičov hovoria vždy len v plurále to tom, že : sú aj nespokojní rodičia - čo vytvára dojem, že tých nespokojných, hlasných kritikov je nejaká väčšia skupinka.
Tých nespokojných rodičov, ktorí tieto aktivity v médiách robia sú až (!) 1 - 2 matky aktívne, pričom médiá k nim citujú ešte ďalšie dve bývalé matky. To dú dohromady 4 osoby:
2 matky typu pani Novákovej, ale najmä pani Nováková sama (v Čechách má podobu pani Novákovej pani Vaníčková a situácia s „nespkojnými rodičmi" je tam podobná ako na Slovensku)
1 matka, ktorej dieťa bolo pre problémové správanie zo školy vylúčené, na čo ona následne zo školy vzala aj mladšie dieťa
1 matka - tou je Lucia Piussi, ktorá ale nie je tým typom matky, ktorá dá dieťa zo školy preč a potom obieha všetky možné inštitúcie ešte aj 5 rokov po. Vyjadruje sa fakticky, k tomu, čo jej vadilo - čo je normálne a férové. Pokiaľ viem, tak tejto hysterickej štvanice sa aktívne nezúčastňuje ani ju neorganizuje.
Nikoho iného v médiách nepočuť - len pani Novákovú a občas plus ešte jedna alebo dve matky.
Sú rodičia, ktorí zo školy odišli, z rôznych dôvodov, napriek tomu sa stáva, že ich deti prídu do školy len tak pozrieť svojich kamošov, napr. na besiedku, alebo sa nám sem-tam ozvú aj samotní rodičia osobne alebo telefonicky a pokecáme ako sa majú oni a ako sa máme my. Ako zrelí a slušní ľudia.
5.) Eva Orbanová (PROTI): Ekumenická spoločnosť pre štúdium siekt. Pani Orbanová bola zameraná na antropozofické pozadie. Hovorila najviac o antropozofii, o tom ako je prítomná vo vyučovaní, že je to náboženská škola a dokladala to aj tým, že prečítala jednu z tých (nádherných) básní, ktoré deti hovoria na začiatku vyučovania. Opäť som si vypočula krásnu oslavu života, stvorenstva, Stvoriteľa, prírody - života ako takého. Byť takou kresťankou ako je pani Orbanová - tak siahnem po tej básni všetkými desiatimi.
Ja sa k svojim kresťanským koreňom hlásim a tá báseň bola prenádherná. Áno, ja som rada, že môj syn má možnosť niečo také zažívať.
Hovorilo sa o tom, že sa v škole vyučuje antropozofia. Pokiaľ viem, a zošity a učebné materiály syna si čítam, antropozofia sa ako niečo vklienené do predmetov nevyučuje. Vyučuje sa tam matematika, slovenčina, dejepis, zemepis, tri jazyky (nemecký, anglický, ruský), výtvarná výchova, pracovný blok(práca s drevom, ručné práce, práca na pozemku), telesná výchova, hudobná výchova, eurytmia - to je príklad rozvrhu 5. ročníka (môj syn).
Hovorila o eurytmii - kozmických veciach - od kedy som prvýkrát videla eurytmické vystúpenie bola som unesená jeho nádherou. Jemné, niektoré veľmi zaujímavé pohyby, častokrát súmerné, vyjadrujú konkrétne slová, hlásky. Eurytmiou sa dá vyjadriť hocijaký text - báseň, pieseň. Eurytmia sa mi vždy páčila, vždy na mňa (ako diváka) pôsobila veľmi upokojujúco a harmonicky.
Môžem hovoriť len svoje skúsenosti - menšie deti a nižšie ročníky na eurytmii precvičujú pohybom rôzne riekanky - napr. Medveďku daj labku a podobné.
Na jednom eurytmickom predstavení som sa zúčastnila aj na Rakúskom veľvyslanectve v Bratislave - v auditóriu nikto nevyzeral ani vystrašený, ani pohoršený.
Čo sa týka antropozofie, môj syn som mnou nerieši nič, z toho, čo sa v antropozofii hovorí, píše - NIČ. Ja rovnako - nie som antrpozofka, ani sa ňou nechystám stať, i keď zopár kníh najmä o výchove od autorov píšucich z antropozofického hľadiska som prečítala a môžem vám povedať, že boli veľmi zaujímavé, veľmi ľudské, písané ľudskou rečou, s veľmi zaujímavými a múdrymi postrehmi. (Steiner sa lúska podstatne ťažšie).
Pani Orbanová tvrdila, že škola má byť označená ako cirkevná, lebo sa tam „vyučuje" antropozofia.
Preto, že deti recitujú básne, ktoré sú oslavou stvorenstva, života a Stvoriteľa ešte škola nemusí byť cirkevná. Na škole sa vyučuje výlučne katolícke náboženstvo, katolíckym kňazom, a žiadne iné - antropozofické (o názor katolíckeho kňaza, ktorý u nás učí náboženstvo, KI tiež záujem neprejavil).
Učitelia, ktorí sa antropozofiou zaoberajú, ktorí ju študujú a jej prístup k dieťaťu používajú ako východisko v pedagogike, antropozofiu na škole nevyučujú. Je to možno niečo, ako keď katolícka žena - je učiteľkou na štátnej škole. Neučí deti katolícke náboženstvo, napriek tomu, jej vnútorné presvedčenie, jej duchovná cesta ju vedie k istému prístupu, k istým východiskám aké používa v kontakte so žiakmi, ako sa k nim správa, ako ich vyučuje - v kontakte s detskou dušou, psychikou, s detskou bytosťou.
Pani Orbanová, nám PRO rodičom, počas večera úprimne vstupovala do svedomia, aby sme si cit. "pre Boha, uvedomili, že výpočtová technika je v súčasnosti nepostrádateľná!" ... nemám na to slov. S nikým z PRO rodičov sa oni rozprávať nepotrebujú - evidentne nás majú za idiotov, ktorí asi zhypnotizovaní chodia po škole s nasládlým úsmevom a súhlasia so všetkým, čo im škola "naservíruje".
A čo takto spýtať sa všeobecne rodičov, či by (pre Boha), nechceli uvažovať nad tým, že ich deti (v detskom veku) by mali tráviť po škole čas aj inak ako len vysedávaním pri počítačoch - pri takých "dôležitých" veciach, ako sú napr. počítačové hry - že to napr. oslabuje ich sociálne zručnosti a osobnostné schopnosti? Nedávno som sa na túto tému rozprávala s psychologičkou - o tom, ako je dnes málo vidieť deti tráviť poobedný čas hrami vonku. Hovorila, že vo veľkej miere vysedávajú doma pri počítačoch.
6) Zuzana Humajová: zástupkyňa KI, ktorý je kritikom WŠ - okrem iného v polovici diskusie oznámila, že vlastne ani nejde o WŠ ako takú, ale o to, ako má MŠ podchytené alternatívne školy, ich transparentnosť, či má dostatočné analýzy, monitorovacie správy, či niečo netreba v monitorovaní a v dohľade nad alternatívnymi školami zlepšiť, zdokonaliť .... Zástupcov ostatných alternatívnych škôl, ich rodičiov, garantov však pozvať zabudli.
Môj názor na celú túto akciu vrátane moderovania som napísala v texte Malá škola manipulácie.
Tu, v súvislosti s p. Humajovou, doplním len, že p. Humajová počas diskusie uviedla, že "ich, na rozdiel od nás (PRO rodičov) zaujímajú vedecké argumenty."
Tak sa pýtam, odkiaľ pani Humajová vie, že nás PRO rodičov vedecké argumenty nezaujímajú, kto jej to z nás rodičov povedal, s koľkými PRO rodičmi sa pred akciou ona vôbec bavila (pochybujem, že s jedným jediným), na základe čoho vydáva takéto tvrdenie, o ktorom si opäť myslím, že je čistou manipuláciou a má ten istý charakter, ako som opísala u p. Nachtmannovej, keď oni o nás PRO rodičoch vedia všetko, majú nás prečítaných, vidia do nás a nepotrebujú sa nás ani pýtať.
7) Miron Zelina: garant experimentálneho overeovania waldorfskej školy - oznámil, že sa nezúčastní. Mal byť jediným PRO členom panelovej diskusie. Neprišiel (dôvod nepoznám, len si domýšľam). Ani sa mu nečudujem. Spomeňme si, ako naše média naložili s týmto človekom - stačí príklad TA3, ktorá ho v rubrike zameranej na portréty osobností do neba vychváli, rozpráva o ňom ako odborníkovi ako o človeku s hlbokým ľudským rozmerom, aby v reportáži o WŠ z neho následne urobli úplného diletanta. Toto je tiež tvár žurnalistiky na Slovensku.
Uprázdnené miesto p. Zelinu v diskusii nahradil Marian Czere, učiteľ z WŠ, ktorý sa do panelovej diskusie viac-menej pozval sám a viac sa do nej natlačil, než bol skutočne pozvaný KI.
____________________________________
Záver: Takže, asi takúto podobu má neexistujúca diskusia na tému alternatívnych škol v Slovenskej republike.
Kritici majú záujem "diskutovať" (takmer) výlučne sami so sebou. Hlasy zástancov alternatívneho vzdelávania, vrátane konkrétnych skúseností PRO rodičov, nikoho nezaujímajú a ani sa na ne nik z kritikov, či orgánov moci nepýta.
Až sa mi žiada spýtať, v Cimmermanovskom duchu, či títo páni a dámy (kritici altern.školstva a WŠkôl na Slovensku) náhodou netrpia samomluvou?
