Tým, ktorí si myslia, že ich hlas nemá nijakú váhu, nič nerozhodne, ničomu nenapomôže, treba pripomenúť dve veci. Po prvé, uvedomte si, a je to práve v tomto predvolebnom období veľmi viditeľné, že hlas každého jedného z nás má (pre politikov) momentálne cenu zlata. Pozrite sa ako sa oň trasú. O každý jeden, o každú jednu kvapku - v mori.
Po druhé, treba si uvedomiť, že protesty tohto druhu, akými sú občianske protesty proti zonácii Tatier, proti stupídnemu zákonu o vlastenectve, protesty proti vykrádaniu štátu zo strany vládnej moci, protesty proti zlému a neefektívnemu manažovaniu krajiny majú výlučne charakter kvapky v mori - a preto je úplne zásadné, aby tých kvapiek bolo čo najviac. Veľa! Aby tie kvapky nezostávali doma, nesedeli len pasívne pri televízore a nadávali na to, ako veci nie sú na poriadku.
Kvapky patria do mora, nie pred televízor! Kvapky patria na námestie (SNP), pred prezidentský palác, pred parlament. Kvapky patria do ulíc. Tam sa dá vytvoriť more, ktoré dokáže potopiť Zlo - hlúposť, primitivizmus, vulgárnosť, chamtivosť, nenažranosť, neodbornosť, násilie .... Ale, ako som povedala, musí ich byť viac, veľa a musia si to správne načasovať. Nesmú (v čase) prepásť príležitosť.!
A nezabúdajme na to, že Život si hlas kvapiek pamätá! Má inú pamäť, než človek.
___________________________________
Ja som si to odbila včera - v rámci poobedného, podvečerného venčenia nášho psíka - Dastíka. Vzala som dieťa a psa a vybrali sme sa do podvečerných bratislavských ulíc, obchodov, obchodíkov, nákupného centra, až sme napokon skončili na Námestí SNP.
Najskôr sme zabrúsili do obchodu so žonglovacími potrebami - kúpiť nové, hliníkové paličky a doplniť zásoby šnúry na žonglovanie s Diabolom, ktorého čaru moje dieťa momentálne úplne prepadlo. Nakukla som aj do vedľajšieho obchodíka. Prilákali ma ručne robené šperky vystavené vo výklade. Aj keď mali vážne skvelé ceny, nekúpila som napokon nič - "hriešne" peniaze som už totiž oplieskala na žonglovanie a tak som sa pre tento krát vzdala toho krásneho modrého, točeného náhrdelníka. Ale neplakala som - veď, čo by jedna matka neurobila pre svoje dieťa!
Nasledovala krátka, príjemná prechádzka podvečerným mestom. Užíval si ju aj náš Dastík, oňuchávajúc a kropiac každý druhý roh, stĺp, strom... Jeho špecialitkou je aj "polievanie" kvetov z kvetinárstva, vyložených na zemi - napr. v pasáži na Grosslingovej. Tu však musím povedať, že poučená minulými skúsenosťami, dávam veľký pozor, a nedovolím Dastíkovi čúrať len tak, mírnix-dírnix, kam sa mu zachce.
Zastavili sme sa v nákupnom centre - v banke, vybavili zopár finančných transakcií, odľahčili účet o úhradu hypotéky a nasýtili hladné žalúdky. Všetci traja - Dastík pod stolom, ja so synom - ako slušní a civilizovaní občania - za stolom.
Čakala nás posledná zastávka - Námestie SNP a jeho malé stanové mestečko. Taká malá Pohoda - ako to pri pohľade na rozložené stany za sochou komentoval môj syn. Alebo inak - akási prírodná obývačka - ležíte, spíte si, podriemkávate (na zemi, pod stanom), kým na obrazovke pred vami, beží posledný film. Aj na námestí sa premietalo. Práve dávali dokumentárny film o tom, čo je to les.
Myslíte si, že viete, čo je to les? Tiež som si kedysi myslela, že viem - kým som nečítala texty Juraja Lukáča o tom, čo je to skutočný LES? Že to nie sú len ľuďmi do radu (aj keď nahusto) nasadené stromy - to je len ľudský paškvil lesa! V skutočnosti človek nedokáže stvoriť Les! Preto naň nemá ani siahať! A keď - má sa to robiť citlivo, s hlbokým zvážením následkov, dôsledkov, reakcií!
___________________________________
Les je životný priestor. Je to náväznosť, životná závislosť organizmov, stromov, zvierat od tých najmenších až po obrov (aj bobrov). Je to niečo úplne jedinečné, unikátne a dokonalé, čo sa buduje stovky, tisícky rokov a vytvára dokonale funkčný, samoreprodukujúci, samoočisťujúci sa mechanizmus - ktorý sa bez zásahu ľudskej ruky zaobíde veľmi dobre. Sú to obranné mechanizmy, ktoré ho chránia, ktorých pôsobenie sa však prejaví až v horizonte mnohých rokov - nie v horizonte štyroch volebných rokov sociálno-demokratickej a inej vlády, ako si niektorí odborníci za priame zásahy do prírody myslia.
Tuším sa to nazýva aj Biotop. Alebo Ekotop? V každom prípade, Eintopf - sa to nenazýva.
___________________________________
Podpísala som petíciu proti necitlivému a nepotrebnému návrhu zonácie Tatier a proti zbytočným postrekom drevín. Stretla som kamaráta - Marcela (Dávida). Podebatovali sme o tom, či má zmysel voliť Most-Híd a prekrúžkovať Ondreja Dostála čo najvyššie alebo SaS - či Richard Sulík dokáže ustáť Pravdu vždy, nielen, keď sa mu to hodí, keď to bude potrebovať. Ako sa ukázalo, KDH nie je naša volebná destinácia. Okrem toho, že nie sú cestou výbušnín v batožinách a iných podobných sociálno-demokratických sajrajtov - nie sú ani cestou so štipkou invencie, nápaditosti a iskry. SDKÚ vyšlo z debaty ako núdzová voľba - ale len pre kamoša. Pre mňa nie.
Prišiel čas pobrať sa domov. Dastík, napriek tomu, že mu na akcii padla do oka fešná fenka - vlčiačka - a on nie a nie sa od nej odlepiť, necítil sa tam dobre. Vadil mu hluk z potlesku mnohých ľudí, reagujúcich na spíkera a program.
Dnes sa s vami, priatelia, rozlúčim pozdravom:
Nech nám to kvapká! (veď už aj zo SAV kvaplo!)
Vaša kvapka!
P.S. Tak, a teraz - hurá, sobota volá! Oblasť neplatenej a neocenenej práce nepočká. Hor sa, teda, do prania, čistenia, upratovania, umývania, starostlivosti o deti, starých, chorých i zvieratá!
.... alebo si dám radšej ešte jednu kávu?
