Ako a kde?
Nemusíte si stále pretáčať DVD len s tou jednou lekciou pod Lampou.
Navštívne Konzervatívny inštitút (KI) Milana Rastislava Štefánika v Bratislave!
____________________________________
Jedna podoba „slobody slova a prejavu“- v réžii tých, ktorí majú slobody plné ústa, a boj za slobodu, takpovediac, v hlavnej pracovnej náplni:
MANIPULÁCIA č.1: - ORGANIZÁCIA
KI sa rozhodol zorganizovať besedu s názvom „Aká je budúcnosť waldorfských škôl na Slovensku? S podtitulom Pohľad do zákulisia experimentálneho overovania alternatívneho vzdelávania.
Schválne, čo si asi tak myslíte, o čom tá beseda mala byť? (navonok hlúpa otázka, že). Určite vás napadne to isté čo napadlo mňa a je jedno, či ste kritikom, či zástancom tohto vzdelávania - že sa to bude týkať školy waldorfského typu.
Aké to prekvapenie - keď sa potom, zrazu, uprostred vášnivej a náročnej diskusie od moderátorky dozviete, že vlastne ani nešlo o WŠkolu, išlo o všetky alternatívne školy, o to, ako má ich monitoring podchytený Ministerstvo školstva (MŠ), ako je (nedostatočne) vypracovaný systém ich monitorovania, hodnotenia, analýz - čo môže zvyšovať mieru ich netransparentnosti a pod.
Hm, takže o WŠ ani tak nešlo.
Nuž, nebolo to vôbec zrejmé - nielen z názvu panelovej diskusie. Už vôbec zrejmé to nebolo pri pohľade na osoby pozvané do panelovej diskusie. Do panelovej diskusie bolo pozvaných 7 osôb + 1 moderátorka. Z toho: 4 PROTI (waldorf), 1 moderátorka z KI, ktorý uverejňuje články výrazne PROTI = 5 PROTI, 1 PRO a 1 akože nezávislá (viac-menej PROTI).
Zhrňme si to: PROTI: 5, PROTI viac-menej: 1, PRO: 1
ZÁVER č.1: Ak teda panelová diskusia mala byť o budúcnosti všetkých alternatívnych škôl, o tom, ako má ich fungovanie cez monitoring, analýzy a správy podchytené MŠ, o tom, ako systém monitorovania zlepšiť - tak sa pýtam, kde boli zástupcovia ostatných alternatívnych škôl, ich garanti, rodičia a zástupcovia Ministerstva školstva? Ako to, že sa všetko zviezlo na hlavu WŠ, že názov bol postavený tak jasne a výlučne ako postavený bol? V názve nebolo uvedené ani len: „na príklade WŠkoly".
A ak sa tvárime, čo sa KI tvári, že bojuje za slobodu slova, prejavu, protestu, a účastníčka panelovej diskusie - pani poslankyňa Olga Nachtmannová hovorí, že im ide len o cit. „hľadanie pravdy" - ako to, že zástúpenie v paneloch bolo tak nevyvážené, výrazne a výlučne PROTI tomuto typu vzdelávania? A keď už sme pri "hľadaní pravdy" - čo myslíte, o čo tak asi ide nám, rodičom?
V panelovej diskusii mali zastúpenie dve bývalé matky (jedna z českej WŠ) ako predstaviteľky PROTI, ale ani jeden rodič PRO, napriek tomu, že jedna naša mamička, mimochodom univerzitná profesorka, o to dôrazne žiadala kôli vyrovnanosti síl, názorov, pohľadov, postojov. Nestalo sa tak.
Znovu sa vo vzťahu k nám rodičom opakoval tradičný scenár: nezáujem o náš hlas, ktorý za celé tie roky absolútne nik neberie do úvahy a ak sa naň aj elektronické médiá spýtajú, tak v reportážach názory PRO rodičov napokon zostrihajú (čiže zmanipulujú) tak, aby celok aj tak vyznel v neprospech školy (PRO rodič = naivný, idealista, rojko). Printové médiá si tú námahu (aby oslovili PRO rodičov) ani nedávajú. (Výnimku v tomto celom tvoria len dve posledné reprtáže Markízy, ktoré neboli jednostranne kritické, ktoré ale vznikli ako výsledok mimosúdneho vyrovnania, keď sme sa rozhodli (rodičia + učitelia) hanobenie školy riešiť pred súdom. To, myslím, tiež hovorí samé za seba.
A potom, že rodičia WŠkôl sú drzí, krikľúni! Ako môžeme nebyť, keď nás nikto nechce počúvať?! Keď vás má dlhodobo niekto (médiá) v paži, musíte v istom momente zakričať (alebo si otvoriť blog na SME), aby si vás všimli a láskavo začali brať na vedomie.
Moja zásadná otázka: Zaujímajú niekoho v tejto kresťanskej krajine pozitívne skúsenosti rodičov s touto školou a príbehy detí, ktorým tento typ vzdelávania prospieva?
Tak, priatelia, tak takéto niečo sa nazýva MANIPULÁCIA! .... ale poďme ďalej .....
MANIPULÁCIA č. 2 - DISKUSIA:
Počas vystúpenia panelistov sme sa k ich výstupom nemohli vyjadrovať, museli sme to vydržať, vypočuť si všetko. Ja (emotívna) som sa počas panelových vystúpení držala (prekvapivo) celkom pokojne. Niektorí to sem-tam nevydržali a zaznel krátky výkrik z publika. Ja som sa nezdržala len raz, keď pani Nováková (bývalá nespokojná mamička, hl.organizátorka celej štvanice proti WŠ) hovorila o tom, ako v druhom ročníku, „nemohla" dať dieťa zo školy preč. Vtedy som hlasnejšie z prvého radu povedala: „Bože, to je choré!"
Vo výstupoch panelistov sme sa vo vzťahu ku škole, v súlade so zastúpením PRO a PROTI, dozvedeli mnoho kritickýh poznámok, kritických názorov, výčitiek.
Panely sme prestáli, povedali sme si fajn - bude diskusia, (konečne) dostaneme priestor vyjadriť sa k výčitkám, negatívam, ku kritike.
Aké naivné!
Ešte na začiatku akcie pani Humajová (moderátorka z KI) spomenula, že sa očakávajú emotívne príspevky. Takáto poznámka má vyslovene manipulatívny charakter - vždy naznačuje že emotívne príspevky sú tie menejcenné, hysterické, že sú teda o ničom a svečia o hysterickej podstate ich nositeľa.
Nuž, keď vám roky nikto nedá relevantný priestor na vyjadrenie (ani KI nie), keď sa vaše príspevky v médiách manipulujú do želanej podoby, keď vždy ťaháte za kratší koniec, keď váš hlas v skutočnosti nikho nezaujíma a nevlastníte žiadne médium, je veľmi prirodzené, dokonca z pohľadu fungovania ľudskej psychiky zákonité, že emócie sa vo vás hromadia. A aby sme mohli pristúpiť k obojstranne racionálnej debate, je dôležité, aby náš hlas dostal relevantný priestor, min. taký, ako je priestor kritikov, aby sa naše emócie mohli takýmto prirodzeným spôsobom upokojiť a my mohli aj s oponentami prikročiť k racionálnej debate.
A preto je nemiestne a opäť čistá manipulácia, keď nám, ktorí sme všetky tie spomenuté možnosti roky nemali a nemáme ich dodnes, niekto povie, niečo o emotívnych príspevkoch. Keby pani Humajová múdro moderovala túto akciu, vedela by to. Vedela by, že my, PRO rodičia máme právo na naše emócie a nemôže nás hneď takto východiskovo manipulovať. Pani Humajová akciu ale nemoderovala múdro, len racionálne a tradične (bez uchopenia všetkých súvislostí tejto „kauzy").
A teraz to hlavné: Na začiatku diskusie, keď sme končne chceli reagovať na kritiku, výtky, nám oznámili, že môžeme klásť LEN otázky. Prosím?
Bola som druhá v poradí a ten, čo mi dával mikrofón mi potichu niekoľkokrát opakoval: otázky, otázky, otázky!
My, ktorých nikto poriadne už roky nepočúva, máme klásť otázky? My, ktorí by sme konečne mohli vysvetliť sporné, vyjadriť sa v oznamovacích vetách - fakticky, sa máme pýtať? A čo sa vlastne mám pýtať pani Novákovej, Vaníčkovej, Púpalu - všetkých týchto zástupcov PROTI? No, jedine len to prečo musím klásť LEN otázky.
V duchu som si povedala, kašlem na tvoje otázky, poviem, čo ja chcem!
Najskôr som sa obrátila k pani poslankyni a povedla som jej, že presne pre tie dôvody, ktoré ona menovala, že máme pristupovať zodpovedne k vzdelaniu svojich detí, som ja dala dieťa do WŠkoly a škôlky (nebola to otázka a bolo to bez výraznejších emócií).
Potom som pani Humajovej (moderátorke) hovorila, že nám nemôže vopred hovoriť o „emotívnych príspevkoch". Chcela som jej vysvetlliť, že v prípade nás, sústavne nepočúvaných rodičov - je to manipulácia. Pani Humajová nepochopila a povedala mi, aby som kládla otázku.
Chcela som hovoriť ku konceptu celého verejného diskurzu okolo WŠ, v ktorom sa sústavne preferuje jedna strana - vrátane akcie KI - pýtala som ako je možné, že z toho všetkého sústavne vytesňjú PRO rodičov, ich hlas, názor, skúsenosti, a či takáto je predstava KI o slobodnej diskusii v slobodnej krajine (toto bola viacmenej rečnícka otázka, ale pani Humajová ma opäť vyzvala, aby som položila otázku)
Nemala som otázky. My sme mali predovšetkým faktické pripomienky. Chceli sme sa jednotlivo (učitelia, rodičia) vyjadriť, racionálne, nie emotívne k tomu, čo sa o škole hovorí.
Keďže som ale nemala otázky, hovorila som oznamovacie vety, pani Humajová mi povedala, že mám odovzdať mikrofón, na čo som ja (už s nástupom emócií a zvýšeného hlasu v duchu zažitej predstavy: wald.rodič = drzý krikľúň) povedala, že Mikrofón nedám!, že chcem krátko dokončiť moje myšlienky.
Ale nedalo sa, musela som mikrofón odovzdať (celý môj výstup trval možno tak max. 2,5 min. - tak som zahltila diskusiu).
Po mne, sa už nikto z nás PRO rodičov (na rozdiel od panelistov) nemohol fakticky vyjadriť k téme, povedať svoj názor, vyvrátiť to, čo sa nám počas večera podsúvalo, ak tak len rýchlo - ako úvod do otázky, alebo jednovetnou reakciou (výkrikom) z publika. Inak sa nedalo. Museli sme klásť otázky. Nemohli sme hovoriť stanoviská. (Opäť) nikoho nezaujímali. Každému prizvukovali - otázky, otázky, otázky......
Takže toto je predstava slobodnej diskusie v réžii KI. Toto je predstava práva na slobodu prejavu, slobodu protestu, slobodu reagovať na kritku a potrebu chrániť sa pred kritikou a hanobením ..... Chcete sa vyjadriť, chcete sa obhájiť, chcete protestovať? KLAĎTE OTÁZKY!
Ako sa dá LEN otázkami uplatniť sloboda prejavu, vie mi niekto povedať? Formu: otázka - odpoveď môže mať akcia, kde sa napríklad diskutuje na tému Himalájí s horolezcom a v auditóriu sedia len nehorolezci, ktorí v Himalájach v živote neboli. Ale nie, keď obe strany (panelisti aj auditórium) s danou témou majú skúsenoť - to je jedno akú, ale majú!
Tak, a to bolo (otázkové) finále panelovej diskusie, čiže MANIPULÁCIE Konzervatívneho inštitútu. Fakt, díky.
______________________________________
Na druhý deň som sa o tom rozprávala s kolegyňou účtovníčkou. Povedala som jej: „predstavte si pani, Kolárová (meno je zmenené), že Vás dnes zavolám k sebe na koberec, poviem Vám, že som s Vašou prácou mimoriadne nespokojná, že to je v poslednom čase úplne o ničom, že v tom a v tom vidím slabé miesta, či nedostatky. A potom Vám poviem: Nech sa páči, a teraz sa k tomu vyjadrite, ale môžete mi klásť LEN otázky?!
Spýtala som sa jej čo si o tom myslí. Pozerala na mňa ako puk, a potom sa pousmiala.
ZÁVER - adresujem Ondrejovi Dostálovi:
Pán Gonda (KI), na otázku jednej z PRO mamičiek - prečo nikoho z nás (PRO rodičov) nepozvali, povedal, že oni si pozvú koho oni budú chcieť a začal čosi splietať o daniach a tak.
(A čo naše dane, dane rodičov-podnikateľov? Platíme dane aj školné.)
Ondrej, spomeň si aké to bolo, keď k nám zavítala vážená návšteva z Číny a naši najvyšší sluhovia nám oznámili, že oni si aj tak pozvú koho oni chcú, keď vám pred prezid.palácom bránili stáť s transparentami, brali vám ich naši ľudía-policajti, odstrkávali vás Číňania i naši policajti, trhali vám plagáty, zhodili vás na zem, pacifikovali. Aké to bolo, keď vám naši ľudia znemožňovali vyjadriť protest, názor ..... a povedz to kamarátom z KI. A povedz im aj o emóciách, ktoré tam vtedy všetkými hýbali.
A spomeň si aké to bolo, keď v Rači oslavovali odhalenie busty A.Hlinku a miestni sluhovia nedovolili niektorým občanom protestovať, vyjadriť sa na vedľajšej ulici proti mrhaniu štátnych peňazí a stáli ste tam v malej skupinke s červenou nálepkou na ústach ...... a povedz to kamarátom z KI.
P.S. Napokon bol emotívny len jeden výstup - alebo presnejšie - len jedna časť jedného výstupu: záver toho môjho. Ako sa ukázalo - ostatní rodičia nie sú drzí krikľúni. Takže, pre budúcnosť - netreba sa až tak báť diskusie s rodičmi WŠ.
