Správna otázka pre tieto dni, podľa mňa, teda znie: čo s tým chceme urobiť?
Kdesi vnútorne (ešte stále) dúfam, že nezaznie odpoveď v duchu Ťapákovského: "Príde Jano, ten to pokosí"!
Čo sa s nami deje.
Všímate si, ako málo stačí - 3 či 4 roky a krajina sa vám pred očami mení z vcelku prosperujúcej krajiny s vcelku slobodnými občanmi na štát s prehnitou štruktúrou poddajných sluhov, pripravených pre toho svojho pána boha (bohov) urobiť, zakamuflovať čokoľvek, klamať o čomkoľvek, mlčať a nevšímať si, keď treba hovoriť nahlas a zakročiť - napr. voči rozkrádaniu verejných financií, voči utajovaniu konateľov a čísel bankových účtov, voči primitívnemu osočovaniu ľudí, ktorí si plnia svoje pracovné povinnosti ako im zákon ukladá, voči rušeniu inštitúcií, ktoré mali ochraňovať nás občanov - nie ich pánov bohov, pre ktorých oni mlčia, lebo dúfajú, že aj im niečo kvapne.
Nevedia, že skutočný Boh dáva zadarmo.
__________________________________________________________________________
Zrušili súd, ktorý mal ochraňovať predovšetkým nás, ktorí nemáme problémy so spánkom, lebo svoje majetky sme nadobudli transparentným spôsobom. Máme odložené zmluvy i účtenky, bankové výpisy. Všetko vieme doložiť. Pôžičky máme z bánk a musíme ich aj splatiť. Tak to chodí v slušných kruhoch.
Argumentujú nám, že Špeciálny súd nebol v súlade s Ústavou.
Áno, Ústava je niečo, čo nás za socíku učili ctiť. Vlastne ani nie tak učili ako nútili. Každému bolo jasné, že Ústavu TREBA ctiť, a keď ju citiť nebudeme, bude sakra problém.
Poviem vám to opäť na rovinu: som ochotná - ale výlučne dobrovoľne - ctiť ústavu, ktorá si úctu zaslúži! Ktorá si zaslúži úctu, preto, že kvalitne a efektívne chráni práva človeka a tým si plní svoju základnú funciu. Ona má slúžiť človeku, nie človek ústave! Ústava nie je Boh! Nemôže byť nadradená nad človeka! Nie človek má byť jej vazalom, tak ako sa to stalo teraz nám. A to neplatí len o ústave, ale aj o ostatných zákonoch.
Ústava a zákony sú tu pre človeka, nie človek pre ústavu a zákony. Človek je otrokom ústavy a zákonov len v neslobodnej krajine, v policajnom štáte. Tam sa ústava či zákon stáva bohom.
Naša ústava neplní v tejto chvíli ani len to minimum, ktoré plniť má: nechráni efektívne naše životy a našu krajinu pred najpatologickejším zločinom, ktorý ju môže rozkladať zvnútra, ekonomicky, duchovne i fyzicky - páchaným násilím.
Ak toto nedokáže, tak načo nám je taký papier? Aby sme si mohli čítať neškodné žvatlaniny o zvrchovanosti, historickom boji za slobodu, o mladej Slovenskej republike.... a iné bla, bla, bla? Ďakujem, nemám záujem. Mám záujem o ochranu pred zločinom!!!
Ak ústava nedokáže chrániť základné práva občana, mení sa z dobrovoľne a slobodne cteného a váženého dokumentu na neefektívny zdrap papiera, ktorý nám je nanič a podľa toho s ním treba aj naložiť.
Taký papier treba len vyšmariť von oknom, prípadne pár exemplárov odložiť do archívov, aby sa budúce generácie mohli na nich učiť, ako sa ústava robiť nemá.
Alebo, ak ju nechcete vyšmariť von oknom, lebo veď predsa len sme vynaložili kopu peňazí na tlač, dotlač, celý ten slávnostný cirkus okolo jej vydania - treba niečo vymyslieť - doplniť ju zákonom a pod. Veď máme právnikov, tak nech sa tak chovajú!
Ale to všetko im mám hovoriť ja, alebo vy?
Oni sa tvária, že to sa nedá. Že je to tak zapeklitý problém, že sa to v najbližších rokoch (rozumej, kým oni budú vládnuť) nebude dať riešiť. Je to náročný právny úkon ... bla, bla, bla.
Forma je zas nadradená obsahu.
Moje podriadené už dávno pochopili, že vety lamentačného charakteru typu To sa určite nedá!, treba v prípade, že ja robím supervíziu, zameniť za iné napr. Nemôžeme sa ďalej pohnúť., Nevieme ako ďalej., alebo Ako ďalej?. (Už aj) skúsenosťou pochpili, že ten kto hľadá a má snahu, ten sa k riešeniam dopracuje. A tak hľadajú. A ja s nimi, samozrejme. Lebo veď viete, že odkiaľ smrdí ryba....
______________________________________________________________________________
Tak si to zhrňme:
Máme tu ústavu, ktorá nezaručuje ani len minimum: nedokáže chrániť naše životy a našu krajinu pred krajne nebezpečným zločinom a umožní zrušenie inštitúcie, ktorá túto úlohu efektívne s ohľadom na náročnosť reality plnila.
Máme tu taký zákon, ktorý umožňuje politikovi (politikom) bez postihu nadávať človeku - žene, plniacej si svoje povinnosti, hanobiť susediaci národ, národnostnú menšinu, etnickú menšinu, sexuálnu menšinu, vyzývať na konflikt za použitia tankov, jazdiť pod vyplyvom alkoholu a tak ohrozovať životy ľudí.
A máme tu zákon, ktorý hrozí ľuďom trestným stíhaním a zápisom do registra trestov za tzv. odcudzenie majetku strany za to, že chceli symbolickým gestom* donútiť človeka - šliapajúceho po ľudskej a politickej slušnosti a úcte k človeku, aby sa ospravedlnil a vyzvať stranu, ktorej je predsedom, aby ho vymenila.
Pekne. Čoho sme sa dožili.
Už som myslela, že tu o tom nebudem slýchať ani chyrovať.
Vlastne sa čudujem, že o tom vôbec ešte (znovu) musím(e) písať.
A koľkým percentám to ešte nie je jasné? Koľkým prepitým rurálnym či urbánnym mozgom?
Ako dlho toto ešte potrvá?
A máte pocit, že o tom stačí len takto písať? Spomeňme si, ako všade inde, v krajinách, kde sa toto nenosí, ľudia dokážu nahlas a inteligentne prostestovať. Nie primitívne a úboho aké je to, proti čomu protestujú. Nie na ten obraz.
Spomínam si, ako som obdivovala Viedenčanov, Rakúšanov, ako dokázali inteligentne, ale mohutne a rázne protestovať, keď sa im do vlády dostali podobné týpky, o ktorých píšem. A to bol len vstup do vlády, bez konkrétnych skutkov! U nás sa to konkrétnymi skutkami len tak hemží. A nič.
Tak neviem, podľa vás je to takto OK a my si môžeme ďalej v pokoji lebediť a užívať prichádzajúce leto?
* počítam, že hodnota lupu, čiže zdrapu látky zvanej zástava, bola možno tak 30 EUR, ak nepočítam ručnú výšivku, na ktorú si tieto typy vážne potrpia. Veď to poznáte - slovenská ručná výšivka!
.... ale taká ABBA, tá mi náladu vždy zlepší, aj keď naokolo vládne slota. Zakladám si slúchatká, otváram excel a pokračujem v nedokončenej práci..... Takže, aspoň - pekný večer, priatelia!
