My zodpovední, vieme, že v období, v ktorom sa práve nachádzame a zotrváme v ňom do konca marca, budeme musieť okrem perín poriadne prevetrať aj naše (euro)vrecká. Nič sa nedá robiť. Aj sociálny štát je len človek, treba mu dať ....hm.... čo si pýta. Termínov je viac ale reč bude o tom poslednom - januárovom.
Podvečer, keď sa okolité kancelárie už vyprázdnili a po firemných chodbách sa rozhostilo celkom príjemné ticho, sediac v čisto dámskej spoločnosti účtovníčky a architektky, dumali sme nad vyplnením formulárov pre daň z nehnuteľností. Konkrétne pre daň z jednej z našich nehnuteľností.
Čo - to sa za posledný rok pomenilo. Zmenil sa charakter budovy a v dôsledku toho sa celkom príjemne zmenil aj koeficient výpočtu (dane). S veľkým potešením sme prijalili jeho posun smerom nadol. Fajn správa v tejto krízovej dobe.
Dopili sme kávu s mliekom a minerálku, vyjadrili spokojnosť nad pozitívnym výsledkom stretnutia, konštatovali sme, že nám je jasné, ako daňové priznanie správne vyplniť. Práca sa skončila, prehupli sme sa do disciplíny voľná konverzácia na tému: o všetkom možnom.
Tému deti, sme v tom čase už mali za sebou, veľmi rýchlo sme ju prebrali hneď na začiatku - pani architektka sa práve vrátila z rodičovského združenia a s hlobkým povzdychom zašveholila čosi o tom, aká je rodičovstvo častokrát náročná záležitosť.
Preskočiac deti, sme sa dostali aj k téme - daňové úradníčky.
Skúsenosti sú rôzne, ale prevažuje, povedzme, neutrálna, naozaj nie nutne negatívna skúsenosť: prístup je úradný, zameraný na fakty, rýchle vyriešenie problému, žiadne zbytočné emócie a už vôbec nie vykecávanie sa .... o deťoch. A to je vlastne vcelku pozitívne zistenie.
Uviedlo sa aj pár menej pozitívnych príkladov - napr. ten, ako kolegyňu žiadali, aby prišla chybu odstrániť priamo na daňový úrad. Na otázku: A o akú chybu ide, prosím Vás? Nemôžeme to vyriešiť telefonicky? jej odpovedali: Príďte a uvidíte! Prišla, neušetrila ani čas ani cestu, aby si od konkrétnej pani úradníčky vypočula vetu: Pre Boha, veď tá chyba je u mňa v počítači! No nič, stáva sa - nielen daňovým úradníčkam.
Ale narazili sma aj na niečo skutočne mimoriadne - v tomto kontexte takmer neuveriteľné. Pani účtovníčka si spomenula, že práve v prípade dane z nehnuteľností, asi dve alebo tri z našich firiem administruje na daňovom úrade, v Bratislave - Petržalke, pani, ktorá, keď k nám telefonuje, začína hovor (veľmi pokojným hlasom) nasledovne: Dobrý deň, nezľaknite sa, tu je daňový úrad! ...a následne sa predstaví!
A takto to robí vždy. Nikdy tú čarovnú výzvu Nezľaknite sa! nevynechá. Navyše - je konštruktívna, problém rieši bez zbytočných tlakov a hystérií. A kolegyňa, ktorá ju medzičasom spoznala už aj osobne, sa naozaj neľaká! Je pokojná, vie, že táto drobná, skôr nenápadná žena je mimoriadne milá a ústretová. Nenápadná hrdinka dnešných dní a našich čiach - z malej kancelárie nemalého daňového úradu sa nám láskavo prihovára: Nezľaknite sa!.....(som tu pre Vás, viem aké bremeno zodpovednosti nesiete, chcem ho s vami v pokoji riešiť)
Môžem vám povedať, že pre účtovníka či inak finančného človeka, má takto začatý telefonický hovor s daňovým úradníkom takmer život zachraňujúci účinok. Koľkým predinfarktovým stavom, zástavám dychu, rozbúšeniam srdca, obliatiam studeným potom by sa predišlo, takýmto, takmer, terapeutickým prístupom.
Tá žena má môj veľký obdiv. Jediným, inteligentne zvoleným slovom, a potom aj celým jej prístupom, nám v jednej chvíli dáva možnosť nescvrknúť sa na malinkého, malilinkého ustrašeného človiečika, ktorý, opäť raz čosi .... pokašlal. Dáva nám možnosť, nadýchnuť sa, nabrať odvahu a konštruktívne začať riešiť ..... dane!
