Keď som si v začiatkoch prečítala asi prvé dve alebo tri čísla SME.ŽENA (v printovom vydaní), musím povedať, že som bola prekvapená a posmutnela som. Toto som od SME fakt nečakala.
Neviem, prečo si redaktori a redaktorky v SME mysleli, že ženy, ktoré čítajú SME potrebujú novú rubriku, venovanú akože len ženám, a prečo si mysleli, že takto ako je táto rubrika koncipovaná, im to, my, ženy čítajúce SME, budeme zobkať.
Začudovala som sa, že SME vydáva niečo, čo normálne prelistujem a očami prebehnem raz za čas v kaderníctve (tam je toho vždy plno). Normálne sa to "niečo" volá EVA, ELLE, MIAU a neviem ako. Teraz sa to niečo volá už aj ŽENA.SME.
Prvý omyl:
Nerozumiem, prečo je zažitá predstava (a vôbec sa jej nevzdávame), že LEN ženy sa zaujímajú o témy ako:
sex.........pokiaľ viem, muži ho majú tiež veľmi radi a intenzívne sa oň zaujímajú výchova,
deti..........neviem o tom, že by sa týkali len žien
vzťahy.....sme v tom až po uši - muži i ženy
rodina.....mám taký pocit, že ju tvoria: muži a ženy, chlapci a dievčatá, babky a dedkovia a ďaší rodinní príslušníci a príšlušníčky
recepty.....neviem o tom, že by muži nevarili a naopak, som strašne šťastná, keď mojej rodine chutia moje výtvory, ale že by som si za receptami nohy potrhala...
šitie, štrikovanie, ručné práce...neviem o tom, že by sa to mužov netýkalo. Môj starý otec bol krajčír, sú kuchári, cukrári. Chlapci (spolu s dievčatami) sa napr. vo Waldorfskej škole a škôlke učia šiť, štrikovať, háčkovať, tkať a piecť pečivo. Môj 9 ročný syn (a jeho spolužiaci - chlapci) vie už veľmi pekne šiť, štrikovať, háčkovať, tkať a piecť pečivo. Cez prázdniny má (okrem iného) úlohu doštrikovať čiapku a už má uštrikovaný šál (fajn, zimu mám vybavenú).
Prečo sa tieto témy, napr. neuvádzajú v rubrike s názvom napr. RODINA alebo DOMOV, ak ich teda chceme škatuľkovať do samostatnej rubriky. Logicky sa týkajú nás všetkých, mužov i žien.
Druhý omyl:
Prečo je zažitá predstava, že v samostatnej rubrike ŽENA(SME)sa nepíše o témach: politika, veda, umenie, ekonómia, technika, filozofia, náboženstvo, odvaha, osobná zrelosť, počítače, horolezectvo, bojovnosť, viera, statočnosť, technika, hudba, vytrvalosť, história, vojna a pod. Neviem o tom, že by sa nás žien, netýkali. Práve naopak, my, z rodu rozmýšľavých, sa o ne denno denne zaujímame a saomzrejme ich aj žijeme (napr. v práci ale aj vo voľnom čase).
A potom, logicky, ak majú ženy svoju samostatnú rubriku s názvom ŽENA, kde sa témy z "druhého omylu" nenachádzajú, tak k nám ženám asi nepatria? Ďalej, logicky: muži nemajú svoju samostatnú rubriku MUŽ.SME - znamená to, že ich sa týkajú všetky ostatné témy, neuvedené v rubrike žena.sme? Žeby im patril celý zvyšok SME? Všetci a všetky vieme, že je to blbosť.
Tak potom, prečo máme samostatnú rubriku ŽENA.SME - keď logicky to nijako nesedí?Žeby preto, že ŽENA.SME je skôr z rodu EVA, ELLE, MIAU a nie z rodu typického čitateľa a čitateľky SME? Že to nie je o rubrike, ale o jej charaktere? Podľa môjho názoru, nejde ani tak o témy, ktoré patria nám všetkým, lebo sa nás všetkých vo väčšej, či menšej miere týkajú, ide skôr o spracovanie týchto tém alebo ich zgrupenie do samostatnej časti, kde dostávajú istý charakter aj vplyom ostatných textov a správania sa cieľovej skupiny.
Prečo napr. niektoré rozhovory zo žena.sme, aj so zaujímavými ženami, nie sú jednoducho na SME? Všimnú si to vôbec muži? Prečo sú takto ochudobnení o možnosť dozvedieť sa zaujímavý ľudský (ženský) príbeh.
Čo si mám myslieť, o rubrike a jej čitateľkách, keď jej najčítanejšími textami sú: Aký máte vzťah k všetkým ženám svojho muža?, Zvodný pohľad na párty, Vášnivá láska, Zariaďujeme byt:kúpeľňa? Sekcia "Žena" SME dnes napr. ponúka(okrem iného)tieto tituly: Hriešne tango, Jahodové orgie, Dotyk divočiny, Mis Universe 2008..., Hra s názvom Cha-Cha...
Fakt Cha-cha, dobre sa to častokrát vyníma na webstránke SME, keď si v časti Sekcie sme.sk prepnem z techniky, kultúry, Bratislavy zrazu na Ženu! Vtedy mi často napadne, že je to skôr pre také tie sliepkoidné typy. (Prepáčte, ale musela som to napísať - takto to cítim).
Nerozumiem, napríklad, prečo, keď robia na SME.ŽENA rozhovor s nejakou ženou, hneď z nej musia robiť modelku, a hneď ju navlečú do nejkých módnych handier, takže čítam článok o žene, ktorý chce byť autentický, ale fotky sú umelo nainštalované, lebo namiesto autentickej fotky konkrétnej ženy, je tam natiahnutá v handrách, ktoré normálne nenosí, nakrútená do polohy, ktorú normálne nepoužíva. (Pre menej domýšľavých len pripomínam, že proti móde vôbec nič nemám, práve naopak).
A ten titulok GAZDINKA, keď si naozaj prepnem na zena.sme.sk...no, to fakt normálnej čitateľke SME musí "rvať žily"...je mi pri tom až trápne, ako sme sa my ženy, opäť raz (a na SME!) zaradili. Fakt skvelé!
Záver:
rubriku ŽENA.SME nečítam, i keď pohlavie som si ešte nedala (ani sa nechystám) preoperovať. Nie som jej cieľová skupina. Všetky moje (asi tri-štyri) články, ktoré som pôvodne zaradila do žena.sme.sk, z nej vyhadzujem, pretože sa jej netýkajú a nie sú písané ani pre jej cieľovú skupinu. Sú písané pre všetkých rozmýšľajúcich mužov i ženy a aj dospievajúcu rozmýšľajúcu mládež. Asi to hodím do "Spoločnosti" a na "ludia.sme.sk".
A už len budem čakať, či sa náhodou niekde neobjaví nejaká novinka (opäť pre ženy) s názvom: SLIEPKA.SME.SK.
P.S. Asi týmto textom zraním ľudí, ktorí, verím, že sa snažia robiť dobrú a aj zaujímavú prácu (akože) pre ženy s plným nasadením - a verte, je mi to naozaj ľúto, aj mňa kritika bolieva a nemám ju rada - ale bolo pre mňa dôležité toto napísať.
