1.) Inšpiroval ma Milan1: Mal pravdu. Napísal mi otázku: Čo sme to my, ženy, za tvory, keď podľa všetkých štúdií stojíme veľkou väčšinou za predajom tzv. sliepkoidnej tlače?
No, je to pravda, naozaj za tým stoja ženy. Vyzerá to tak, že my (mnohé) ženy túto tlač kritizujeme, ale na druhej strane, hlavne ženy, sú jej stvoriteľky - odberateľky, pričom u mužov, ktorí nás týmto hanlivým spôsobom označujú, tento fenomén nebadáme.
Áno, muži naozaj nekupujú sliepkoidnú tlač. Znamená to, že sú múdrejší, že ich takéto prízemnosti a ešte v takej miere nezaujímajú, že ich zaujímajú iné, vyššie méty a témy?
Nemala som ani ja hneď opoveď, len som vedela, že ak je na jednej strane (u žien) taký veľký počet v istej mentálnej úrovni, určite musí byť aj na druhej strane (u mužov). Taký je jednoducho život. Ale, ako sa to u mužov prejavuje? No, na jeden spôsob som prišla, vzápätí pri písaní a týmto Milanovi1 aj ďakujem za krátky brainstorming.
Muži síce nekupujú sliepkoidnú tlač, ale mnohí z tejto mentálenj kategórie navštevujúc naše hokejové a futbalové štadióny kupujú predsa lístky na zápasy...ak to mám kvantifikovať kúpnou silou. Tam je ten rozdiel.
Nečítajú, ale príslušníci mentálnej úrovne, ktorej zodpovedajú čitateľky ľahkej a bulvárnej tlače sa často primitívne prejavujú práve pri týchto zápasoch, ktoré s obľubou vyhľadávajú. Veď sa pozrime, ako títo návštevníci (v diskusii som ich nazvala "jalové hlavy") vyzerajú a ako sa na zápasoch správajú - títo jednoduchší muži - (nielen) holé lebky, pokrikujúce na černocha s loptou ako opice; vzrušujúce skandovanie vulgárnych primitívností, nadradené parkovanie všade, kde je zakázané - aby všetci videli, že on si to môže dovoliť... . Bývam pri Zimáku, viem svoje.
Takže nie je pravda, že len na strane žien sú sliepky, sú aj na strane mužov, ale nevolajú sa sliepky. Ako sa vlastne volajú?
2.) Predstavte si, že keď napíšem do diskusie odpoveď uvedenú v bode 1.), čitateľ sa ma rozhorčene opýta, že či si myslím, ja agresívna feministka, že keď on chodí aj so svojou ženou na futbalové a hokejové zápasy a sleduje aj Extra ligu (či čo), že je jalová hlava?
No, čo takému človeku odpovedať?
Milý čitateľ, NIE nemyslím si, že každý, kto navštevuje hokejové alebo futbalové zápasy je jalová hlava. Myslela som, že je to jasné z kontextu. Ale o tebe si myslím, že by si mal prepnúť na www.cas.sk a blogy čítať tam. Sorry, ale, fakt som si nemyslela, že na blog.sme. budem musieť takýmto prvoplánovým spôsobom niečo vysvetľovať. Som prekvapená, stáva sa to tu totiž častejšie.
3.) Čo ma však naozaj zarazilo, bol vstup Juraja Lukáča do diskusie s príspevkom, že on predsa len má rád tie jablkové koláčiky a čipkové nohavičky a neobdivuje na ženách výkony typu: som schopná vyniesť klavír do tretieho poschodia.
No, od Juraja som to naozaj nečakala. Ja úplne rozumiem tomu, že Juraj miluje jablkové koláčiky a čipkové nohavičky, úplne ho chápem. Ja, len, že .... som písala o úplne niečom inom. Asi nepíšem dosť jasne.
Písala som napr. o tom, že spôsob spracovania rubriky pre ženy (ak vôbec nejaká má byť) na SME by mal vyzerať asi inak, pretože si myslím, že cieľová skupina čitateliek SME preferuje iné spracovanie týchto tém.
Mimochodom, vôbec si neviem predstaviť, ako asi vyzerá zloženie takej redakčnej rady v SME a na porade, keď tam spolu sedia ľudia, ktorí robia a majú na starosti prípravu komentárov od napr. Zuzany Piussi alebo Jany Juráňovej, s ľuďmi, ktorí majú v náplni práce hodiť na žena.sme texty ako je napr. Hriešne tango alebo Jahodové orgie. Dobrý hybrid!
4.) Otázka je, prečo (viem, že ide o prachy, ale sme v SME!) - takže sa pýtam, prečo samostatná rubrika pre ženy (a ešte týmto chorým spôsobom), keď sú to spoločné témy a "my" sa v SME tvárime, že rozmýšľame a hľadáme...
Prečo sa zasa nechávame, vyčleňovať alebo prečo nás (ženy) zasa chcú vyčleňovať...na mužské a ženské témy. Sú to témy spločné, pretože aj tzv. "ženské" témy sa týkajú mužov. Sú len (možno) feministické, alebo ak chcete ženské, ale spoločné, preferované pohlaviami rôznou mierou. Rovnako ako autá a počítač sú spoločné témy, preferované pohlaviami rôznou mierou, ale nie sú v rubrike MUŽ.SME.
To som chcela a myslela som, že je to jasné. Asi naozaj nepíšem jasne.
P.S. Aj ja niekedy čítam sliepkoidnú tlač, keď chcem vypnúť a nemyslieť, len oddychovať. Raz za čas je to celkom fajn (diéty, krémy, recepty a pod.) Keď skončím, viem, že som sa týmto obsahom dostatočne predzásobila a vydržím zasa dlhšie bez. A potom zasa...
Ale, pre Boha, nie na SME!
