Vždy som si myslela, že slovo sociálny je spojené s niečím, čo je človeku na prospech. S niečím, čo berie ohľad na ľudské slabosti, na nedokonalosti života, na nečakané a nepríjemné životné udalosti, že je to niečo, čo práve s ohľadom na nedokonalú realitu dokáže stáť človeku po boku.
Sociálny - ako ľudský, spolupatričný, pomáhajúci - kde treba, zachraňujúci - keď treba, chápajúci ľudské zlyhania a slabosti a práve preto pomáhajúci, prípadne preventívny.
Na Slovensku, sa slovo sociálny stalo synonymom vodenia dospelého človeka za ručičku.
Zrejme sociálnemu štátu vyhovuje nedospelý, infantilný, nezrelý volič, ktorý potrebuje neustálu ochrannú prítomnosť otecka-štátu, pretože inak sa nikdy nepostaví na vlastné, fyzicky dospelé, nohy. Logiku to má - veď ktorý skutočne dospelý a zrelý človek, ktorý stojí vlastnými nohami reálne na zemi, rozumie, čo znamená samostatnosť, dospelosť - čiže aj znášanie prirodzenej životnej neistoty, prirodzeného životného rizika nevyhnutného pre to, aby mohol svoj život tvoriť a kreovať podľa vlastných, vnútorných predstáv - by volil sociálny štát, otecka, ktorý mu stále stojí za zadkom, stále mu núka nejaké prachy, neisté socíálne istoty, čím znižuje jeho sebadôveru, že sa o seba dokáže postarať sám.
Ale nejde len o postaranie sa o seba v zmysle materiálnom, finančnom. So zrelou dospelosťou je spojené aj zakúšanie uspokojivého a naplňujúceho pocitu, že sme to či ono zvládli vlastnými silami, že môžeme byť na seba hrdí, že môžeme ísť znovu o kúsok ďalej a posunúť hranice vlastných síl a možností.
Sociálny štát nepotrebuje dospelých, kreatívnych ľudí, ktorí sa snažia aktívne realizovať vlastné (aj finančné) predstavy o svojom živote. Nepotrebuje ľudí, ktorí milujú a vážia si slobodu na individuálnej i spoločenskej úrovni, lebo vedia, aké úžasné možnosti im ponúka - a najmä tú jedinečnú a neopakovateľnú možnosť - žiť svoj život podľa vlastných predstáv - učiť sa hľadať a nachádzať odvahu na ich uskutočnenie.
(Problémom však býva, ak človek žiadne takéto predstavy nemá. To je problém vážny a súvisí najmä s výchovou človeka - s, povedala by som, prázdnou, vyprázdnenou výchovou človeka.)
Sociálny štát potrebuje ľudkov - figúrky, ktoré nevedia čo so svojím životom, ktoré potrebujú neustálu istotu (ktorú vám v živote nikdy nikto nemôže dať), potrebujú prísľuby lepšej budúcnosti a aj prísľuby finančné.
Sú to často ľudia, ktorí svoj život nevnímajú pozitívne. Často na život frfľú, hnevajú sa, že sa im nedarí, ako by si predstavovali, že v živote sa aj tak nedá nič dosiahnuť, lebo nad nami stoja iní, vyšší, ktorí majú moc ....
Nikdy nepochopili, nenaučili ich, že jedinú, pre nich zásadnú moc - moc zmeniť ich vlastné postoje a život - vlastnia len oni - bez ohľadu na to, či za oknami zúri sociálny štát alebo sloboda spojená so zodpovednosťou, či nebodaj diktatúra proletariátu (s tou je to ale omnoho komplikovanejšie).
________________________________
Sociálny štát myslí (na rozdiel od svojich voličov) dopredu.
Ak má obavy, že takýchto ľudí - figúrok nebude dosť, dokáže si ich vyrobiť. A tak nám ponúka ako jednu z najväčších investícií zábavný a hazardný megapark - tu v tejto našej mini kresťanskej krajinke. Najväčší v Európe. Wau, aká bomba!
Ponúka ho národu, ktorý ešte stále (mentálne) nedozrel ani na to, že je súčasťou Európskej únie, národu, ktorý svoje náboženstvo častokrát vníma ako súbor povier, čarov, akejsi náboženskej mágie (veci často využívané aj v jednoduchej zábave), národu s dlhou a hlbokou tradíciou alkoholizmu, národu, ktorý sa ledva spämatal z príchodu slobody a pocitu, že mnohí vlastne nevedia čo s ňou, nevedia, ako zabiť čas, nevedia, čo so životom....
Riešenie sa našlo - pôjdeme sa baviť! Zabijeme čas, minieme peniaze - podporíme podnikanie. Čo na tom, že nám pribudne iks ďalších gamblerov, závislákov, závislákov - otcov rodín, závislákov - mladých mužov a žien, že sa utuží závislá mentalita aj na zábave ako ľahkej náhrade za namáhavú (ale v konečnom dôsledku veľmi uspokojujúcu) cestu budovania vlastného života, znášania rizika i zodpovednosti - makania na sebe, utužovania vlastných síl a schopností.
Aj takto si niekto predstavuje podporu podnikania - nielen peniaze pre majiteľov zábavných a hazardných atrakcií, ale aj výroba nových závislákov - nových klientov pre štátne či súkromne centrá pre liečbu rôznych závislostí, nový dopyt po liečivách, ktoré sa na to používajú, nový dopyt po štátnych či súkromných terapeutoch .....
Výroba nových závislákov a škôd, ktoré závislosťou napáchajú a podpora podnikania, ktoré tie škody (duševné i materiálne) bude odstraňovať. Dookola a dookola.
Aké krátkozraké!
A aké hlúpe(!) ..... rozhodnutie.
