
Presnejšie - kupuje a číta ju manžel. Pre mňa je táto literatúra faktu predsa len trošku ťažším orieškom. Roky venované milovanej nemčine urobili svoje a tak som spôsobilá čítať skôr Die Presse, ktoré si príležitostne kúpujem, keď sa motám po Südbanhofe vo Viedni, než taký, Herald Tribune, Financial Times či Economist, ktoré si pravidelne, v nepravidelných intervaloch, kupuje manžel.
Uvedené, platí pre mňa napriek tomu, že angličtinu aktívne, pravidelne používam v práci, nezaobídem sa bez nej, nemôžem bez nej fungovať. Toto vysvetlenie si nemôžem odpustiť - nie som žiaden analfabet, čo zo seba horko ťažko vykoktá: Hau du ju du? a na takto kladenú otázku odpovedá: Very god! Verte, že na mienke okolia mi naozaj záleží. Sem tam sa dokonca obávam, či nie som na nej kŕčovito závislá?!
Herald Tribune, Financial Times nečítam. Spomínam si - asi len raz som si listovala vo Financial Times, nič ma tam mimoriadne nezaujalo: kopa textu, takmer žiadne obrázky, samé vážne záležitosti, čísla a grafy - nič pre mňa. A k tomu ešte aj tá najpokročilejšia angličtina?! Nie, nie - toto večer, po práci, už naozajá lúskať nebudem.
Zato Economist - dvojtýždenník - si občas prelistujem a popozerám celkom rada.
Má mnoho pekných obrázkov a fotografií. Má dokonca mnohé milé kreslené obrázky. Mnohé sú aj nemilé - napr. taký Saddám Husajn - toho vyslovenen nemusím. Nesympatický ksicht!
Economist si nielen prezerám, ale dokonca ho aj čítam. Veľmi rada v ňom čítam najmä inzeráty. Prevažne sú tam uverejnené inzeráty na rôzne zaujímavé pracovné miesta - také, ktoré na Profesii ani nikde inde v našej tlačenej tlači nenájdete. Tieto inzeráty nehľadajú ľudí do Figara, Makyty, či na Ministerstvo pôšt a telekomunikácií. Hľadajú ľudí pre úplne iné firmy. Často to býva napr. UNDP, Bank for international settlements, UNICEF, International Finance Corporation, FINCA Afghanistan, UNEPA - United Nations Population Fund , MMV - Medicine for Malaria Venture, Schweizerische National Bank, The World Bank, OECD, Global Humanitarian Forum Geneva a pod. Tieto inzeráty sú pre mňa mimoriadne zaujímavé.
Čítam a prezerám si, koho hľadajú, na aké pozície, do akej krajiny. Uvažujem o tom, čo ma priťahuje - ktorá pozícia, ktorá krajina, ktorá firma či spoločnosť. Snívam a predstavujem si, aké by to bolo (úžasné) byť na tých miestach, robiť tú prácu, stretávať kolegov v severských krajinách, v Afrike, v arabských krajinách i tu v Európe, byť uprostred tohto vnútorne i zvnoku (fascinujúceho) ľudského mixu. V mojich predstavách to vyzerá celkom fajn!
Mám rada mixy, zmesy, hromady rôznorodosti. Rada pracujem v dobre namixovaných podmienkach. Dobre ľudsky namixovaných! Rada sa dívam a vnímam našu vzájomnú (babylonskú) odlišnosť. Odlišnosť iného, oproti mne stojaceho. Jeho jazyk, kultúru, farbu pleti, kvalitu vlasov, jeho vôňu, pracovné návyky, rodinné návyky, partnerské návyky. Všímam si ako hovorí. Keď sa nový jazyk ešte len učím, všímam si aké slová najčastejšie používa, opakujem, fixujem si nové slová a pozorujem ako rozlične hovoria tí, ktorí majú jazyk spoločný. Každý preferuje iné slová, iné výrazy - a tak sa učím. Od jedného to, od durhého zas niečo iné - iné slová. Strašne ma to baví - tieto ľudské mixy.
Problém je v tom, že nie som vášnivá cestovateľka. Mám vášeň pre rôznosť ľudí a rada ju spoznávam, ale najradšej sa držím v Európe a najmä v jej nemecky hovoriacej časti. Tu som doma. Poznám tunajší chlieb, viem, čo môžem očakávať na raňajky a na obed milujem riadny šnicel. A kávu? Tú najradšej vychutnávam a opájam sa jej vôňou posedávajúc na chodníku, najlepšie niekde na brehu Seiny - v meste, ktoré sa počas dňa mení na jednu veľkú reštauráciu.
Všimla som si, že v poslednom čase v Economiste hľadajú ľudí na rôzne projekty najmä do Afriky. Viem si predstaviť, aká zaujímavá tá práca môže byť - mám slabosť pre dobrú prácu. Som vášnivý typ človeka a platí to rovnako pre prácu ako aj pre všetko ostatné, čo ma priťahuje a nadchýna.
Čo z toho, keď ja najradšej sedím na zadku v Európe, blízko domova. Tu sa cítim istá, spokojná. Dorota Nvotová zo mňa nikdy nebude.
Tak aspoň vám dávam k dispozícii túto informáciu. Dobre vedieť - v týchto krízových časoch. Nie?