Tak si tam čakám a čakám, na slnku bez slnečných okulárov a autobus nikde, po pol hodine ma to dosť že začalo hnevať, tak som volala na infolinku SAD - ky, kde mi milá tetuška oznámila, že daná linka je dočasne zrušená. Tak ale ešte stále v pohode, veď ktorý študent by nepočkal hodinu na bus v mestečku pánu bohu za chrbtom?
Keď som konečne uvidela bus s nápisom Nitra, bola som nesmierne šťastná, viac ako na Vianoce, ale to bude asi tým, že ich neuznávam, no, ale vrátim sa k podstatnému. Vytiahla som si z bundy ISIC preukaz, na ktorý mi je vodič autobusu povinný dať študentskú zľavu, teda okrem medzinárodných liniek, samozrejme. Chcela som byť slušná, tak som uja autobusára pozdravila, že dobrý deň. Takéhoto konania sa v budúcnosti zdržím. Pán autobusár ma uvítal srdečným oslovením:"Ahoj zlatko!" A to ma dosť zarazilo, ja som s ním husi teda vonkoncom nepásla a nemám rada, keď sa ku mne neznámi ľudia správajú týmto spôsobom..
Ale pozdrav som nechala tak, ukázala som mu ISIC a on mi začal tvrdiť, že nie je platný a že on mi nedá študentskú zľavu. Fakt super!!!!Nič ma už nemohlo potešiť viac. Začala som sa s ním o tom rozprávať, ze normálne na druhej strane karty je uvedená platnosť, lenže ujo busár bol postarší, bez okuliarov a nedovidel tam, nevedel to prečítať a preto namiesto toho, aby si nejaké tie dioptrie vytiahol yňz púzdra vedľa seba, začal frflať. Pri stroji na výdaj lístkov mal aj čítačku ISIC-ov, tak som mu ju pripomenula. Ale keďže on vie všetko najlepšie, tak aj keď je tam nápis ISIC, to nie je čítačka na študentské preukazy, kdeže. Povedala som mu, že to tam priloží moju kartu, a stroj zosníme čip na nej, a on nato, že to nie sme v Trenčíne, on tu nemá čipové karty a ani čítačky.
Mala som ho už vyše krku. Otrasné, po dlhom presviedčaní mi z ľútosti vystavil študentský lístok a nezabudol zlatkom ma osloviť a potom mi ešte spustil prednášku o tom, že to bolo naposledy, že si mám zaobstarať inú kartu, lebo že normálny ISIC je neplatný a to neexistuje, aby platil..Hrôza. Tak som mu nato povedala, že ISIC platí!!!!!!!a že má ísť sa strčiť niekam. Na to sa dosť rozčúlil, opätovne ma nazval zlatkom a povedal, že teda si to rozmyslel a ten polovičný lístok mi nedá. Nštvala som sa aj ja a vytiahla z bundy klasickú zelenú preukážku s vyznačenými prestupnými stanicami a musel mi s nevôľou vydať vytúžený študentský lístok.
Po pol hodine som konečne bola v Nitre a keď som zbadala tú kopu ľudí, ktorí čakali na mojej zastávke, bolo mi do plaču. Do toho všetkého som na buske stretla môjho bývalého priateľa...Po hodine strávenej vo fronte ľudí prišiel autobus a zázrakom doňho nikto nechcem nastupovať, lebo že ide iba do Novej Bane. To bola moja záchrana a tak som sa dostala aspoň do Zlatých Moraviec:-)a žila som šťastne, až kým neprišli )daľšie štvrtky...
Chápem pána autobusára, chce si robiť svoju prácu, ale nemusí každé mladú dáýmu oslovovať zlatko a trepať nezmysly o svojom technickom vybavení v autobuse. Už aspoň viem, na ktorú linku už nikdy nepôjdem, i keď nikdy nehovor nikdy!!!!!!!!!!!