Nie som tu na to, aby som vám presne povedala ako to je. Odpoveď vám na to nedám a ani vám ju dať nemôžem. Bolo by to tak nezmyselné ako rozrezať kuklu priadky morušovej. Ona sa z nej predsa dostane sama. Rovnako tak aj vy poznáte odpovede. Niekedy sa však ťažko nachádzajú správne slová, keď vašou odpoveďou je pocit.
Pocit, že pri vás stojí niekto, kto vám pomáha. Kto? Možno viem, ale nepoviem :-). Okrem toho, to čo je pravdivé pre mňa, by nemuselo presvedčiť aj vás. Matematici by mi síce nedali za pravdu, ale dovolím si tvrdiť, že nič nemá len jednu presnú odpoveď.
Predstavte si, že stojíte na okraji mosta. Ste veľmi blízko okraju. Tak blízko, že ak by ste urobili jediný krok, tak by ste spadli. Aký máte z toho pocit? Ja určite zlý, odhliadnuc od toho, že výšky som nikdy neobľubovala, v tom vidím aj možný koniec. Čo teda urobím? Ustúpim o krok vzad. To mi povedalo niečo vnútri. Áno, samozrejme, to niečo sa volá mozog. No, nie som si istá či mozog nemal aj pomocníka zvonka. Niekoho, kto ma chytil za plece a pošepol mozgu aby som natiahla nohu dozadu.
Niekedy sme úplne v koncoch a ťažko hľadáme cestu z bludiska, ktoré sme si, samozrejme, vytvorili my. Každý z nás to iste zažil. Keď sme však už úplne zúfalí, stane sa niečo (ne)podstatné a všetko sa zmení. Mnohí však majú strach, že sa to vráti späť. Veď takto "jednoducho" to všetko nemôže skončiť. Sú však ľudia, ktorí sú vďační a je im úplne jedno ako sa to všetko stalo. Proste sa to stalo a je im lepšie a to je to podstatné. Nepotrebujeme vedieť čo presne nám pomohlo, bola to nejaká vyššia sila, ktorej ochranná ruka bola nad nami.
Často krát vravíme, že ide o anjelov a že každý z nás má jedného. Možno áno. Možno nie. Podstatné však je, dokázať veriť, že je tu niečo dobré. Ak nevieme čo presne to bolo, lebo sme to na vlastné oči nevideli, tak to nemusíme odsúdiť. Ako sa hovorí v jednom z mojich obľúbených filmov, "mnohí z nás nevedia ako presne funguje napr. taká elektrina ale aj tak ju používame, lebo nám môže pomôcť". Alebo ako povedal Alexander Graham Bell: "Aká je táto sila, to vám neviem povedať. Ja iba viem, že existuje".
Týmto článkom chcem povedať, že byť realistom má svoje výhody, nevravím že nie. No občas je dobré otvoriť oči alebo skôr srdce a dokázať prijímať aj také veci ktoré sú neviditeľné...