Užv sobotu sa plánoval výlet do Jánošíkových dier a na Malý Rozsutec. Do batohov sa pobalili nejaké tie dobroty na dodanie energie, nechýbala fľaša s vodou a mohli sme vyraziť.
V Žiline sa nám ešte držala trochu hmla, ale ako sme sa blížili k cieľu, bolo čoraz jasnejšie :).
Od začiatku bolo jasné, že aj tu už vládne pani Jeseň.
Pravidelne sa pred nami ukazovali malé vodopády, ktoré som si jednoducho musela odfotiť.
Nebola som jediná . Avšak veľa ľudí malo kvalitnejšie fotoaparáty, čo mne a môjmu foťáčiku spôsobovalo "mindráky".
Niektorí výletníci na mňa istotne hromžili. Hlavne, keď som vytiahla fotoaparát na rebríku a spôsobovala dopravnú zápchu.
A iní sa pozastavovali nad tým, čo všetko možné- nemožné si fotím.
Tak za týmito skalami sme si vychutnali obedík. Na čerstvom vzduchu chutil neuveriteľne dobre, i keď sa jednalo o obyčajný obložený chlebík.
A tu sa už hrdo vypína náš skromný cieľ.
Malý Rozsutec z tohto pohľadu pôsobí veľmi nevinne, však?
Ale tu už to tak nevyzeralo. Moje netrénované paže dostali zabrať cestou hore i dole.
Ale výhľad stál za to.
I keď Veľký Rozsutec nebolo jasne vidieť.
Ale kým zdoláme i ten, uplynie asi nejaký ten čas. Snáď nám neutečie :) .
