Zuzana Vozárová
Modrá... červená... nakoniec žltá
V sobotu, po splnení si občianskej povinnosti, sme sa s rodičmi vracali po „školskej ceste" domov, keď pri kontajneroch čosi zašušťalo. Automaticky som pozrela tým smerom...
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
dieťa Mesiaca s otvorenými očami hľadajúce všetky odtienky života Zoznam autorových rubrík: fotografie, odlesky dní, spomienky, moje výtvory, Súkromné, Nezaradené
odlesky dní, spomienky
Zuzana Vozárová
Čo takto dať si siestu...
... však čo iné sa hodí po dobrom obede? Uvariť si kávičku alebo čaj, každý podľa chuti, prípadne si ku nim zobrať nejakú tú dobrôtku. Keksík, koláčik... tiež podľa chuti =)...
Zuzana Vozárová
Ženy...les femmes...women
Roztopašné... smutné... veselé... plačúce... vážne... prekvapivé... krehké... nezdolné... smejúce sa... prosiace... zranené... starostlivé... milujúce... hašterivé... kričiace... obetavé... ľahko čitateľné...
Zuzana Vozárová
Nočný...
Keď je človek v noci sám a nemôže zaspať (alebo sa učí na skúšku z práva ako momentálne ja), nezostáva mu nič iné, len sa pokochať pohľadom von. Momentálne vidím vysvietené kostoly v centre mesta, skoro každú pouličnú lampičku na ulici, aj vzdialené bytovky...
Zuzana Vozárová
Po prvýkrát
Skoro všetci z môjho okolia si tým už prešli. Viem, že nie som prvá a rozhodne nebudem ani posledná, ktorú to čaká. Ale napriek tomu sa toho desím. Len pri myšlienke na TO sa mi roztrasú ruky, srdce mi ide vyskočiť z hrude a podlamujú sa mi kolená...
Zuzana Vozárová
Keď sa v noci vraciam domov...
Vraciate sa domov a už je noc. V plnom prúde sa okolo vás rozlieva tma, len miestami prešpikovaná svetlom pouličných lámp. Myšlienky vám zabiehajú k poslednej hodine, k posledným minútam, keď vás objíme vietor.
Zuzana Vozárová
Vrátime sa?
Je nedeľa večer a sledujem oblohu cudne zahalenú ťažkými dažďovými mrakmi, ktorým sa nechce plakať.
Zuzana Vozárová
Po čom ženy túžia?
Keď som sa tak včera ponáhľala do mesta, všimla som si zamysleného chlapca. Mohol mať tak sedemnásť. Hľadel do zeme, tíško sa usmieval a v ruke opatrne držal žltú ružu. Nevdojak som si spomenula na jednu príhodu zo školy...
Zuzana Vozárová
Ach, tie čísla!
Všade samé čísla : dátumy, ceny, výpočty, volebné preferencie atd. Nemám ich rada. Všetky tie cifry a číslice.
Zuzana Vozárová
Aký je to pocit, zraziť človeka???
Sedíte za volantom. Neviem, čo popritom robíte. Možno len počúvate hudbu, možno si už jednou rukou vyťahujete kľúče, možno telefonujete, aj keď je to zakázané a zrazu menší náraz. Akosi si pomyslíte, že zastavíte a zvedavo sa pozeráte do spätného zrkadla. A tam človek.
Zuzana Vozárová
Spravme si tmu
Klasický piatok. Z obývačky počuť televízor, sestra nie je doma, ja si čítam a ako pozadie mi hrá rádio. Už skoro zaspávam... a zrazu tma. Tma a ticho, aby som bola presná.
Zuzana Vozárová
Jeden deň zo života
Ľudia prechádzajú popred stánok, žijú svoje životy, počujú svoje myšlienky. A ja sedím, hľadím na nich a čakám. Čakám, čo mi prinesie ďalšia sekunda, ďalšia minúta, ďalší kúsok môjho života. Dnešný deň sa nezačal nijak zvláštne. Vstala som o štvrtej a chcelo sa mi ešte spať. „Spinkať..." zašepkala som si a pripomenula časy dávno minulé a ďaleké, keď ma rodičia budili. Raňajky, obliecť sa... zatiaľ všetko plynulo, ako malo. Menší rozhovor s ocinom a už som musela ísť do roboty. Sníval sa mi však sen, ktorý som si , bohužiaľ, nezapamätala, ale pocit z neho ostal. Zvierajúci, silný, zvláštny.
Zuzana Vozárová
Thé Tea Tee
„Vypi už ten čaj, nech..." „Zas si nevypila ani ten hrnček?"Ako malá som neznášala čaj. Ani neviem, prečo. Len viem, že mi chutili sladké džúsy, šťava s vodou (3 diely šťavy: 2 diely vody), alebo neskôr ochutené presladené vody. A teraz? Teraz si neviem predstaviť deň bez šálky čaju.
Zuzana Vozárová
Nie žeby som sa ne/chcela vydávať, ale...
...ale v stredu som sa zhodou okolností dostala aj ku tejto téme. Teda nie ja sama, ale na popud mojej spolužiačky a kamarátky Mirky. Dobehla a spýtala sa, aký máme názor na vysokoškolské tituly uvedené na svadobných oznámeniach.
reklama
Zuzana Vozárová
V jednoduchosti je krása
Sníval sa mi sen. Vyšla som z malého bieleho domčeka s červenou strechou. Cez záhradu ku mne pribehlo malé chlpaté psíča. Svoje hnedé oči spýtavo upieralo na mňa a vrtelo chvostíkom.
Zuzana Vozárová
Jesenná láska
Nedá mi spať. Šuchotajúce lístie pod mojimi oknami. Mesačný svit sa s nimi pohráva a v sne si sypem tymian do čaju. Len tak, kvôli vôni. Rozkopem to lístie, však som si ho nahrabala. Pocítim detskú radosť a sen so starkým. Už sa plavíme po mesačných moriach. Len pristátie je pritvrdé. Plameň zhasína v ich prítomnosti. Stále sú so mnou. Chránia ma. Pohládzajú teplými rukami po tvári a šepkajú tajomstvá večných dní. Nikdy sa ich nevzdám. Nevzdám sa ich tichých slov a naďalej sa brodím lístím svojich dní...
Zuzana Vozárová
Dvere domov
Nikdy pred tým sa mi nezdali dvere domov také vzdialené a blízke zároveň, ako v tú chvíľu, keď som opitá pocitmi hľadela na dieru v oblaku, cez ktorú sa trblietalo svetlo mojich blízkych. Jednou rukou zavesená na zábradlí som sa pobrala domov nespúšťajúc svoju sviečku z očí.
Zuzana Vozárová
Bdenie
Šumenie nepokojného vetra mi víri hladinu fantázie. Zdá sa, že jeho zápas s osamelou nocou nikdy neskončí.
Zuzana Vozárová
Uväznená v bubline
Sivobiela obloha ponúka plátno pre dve hlavné postavy. Pre vietor a staré vŕby, ktoré v dnešný deň zostali mĺkvo sivé.
