Tak prečo ju trošku nevyzdobiť? Spočiatku, možno len tak z nudy, som starým perom ryla do sviečky čiarky a vlnovky tenké skoro ako vlások. Lenže tento tip výzdoby mal okrem nenápadnosti ešte jednu nevýhodu. A to krátku trvanlivosť po zapálení sviečky. Tak som hútala ďalej. Skúsila som teda farebné voskovky. Zostrúhala som ich a drobné kúsky zatláčala do rýh. Mravčia práca. A ja som predsa len lenivec :).
Tou správnou voľbou sa stali farby na sklo, ktoré sa mi dostali do rúk. Ryhy som rozšírila a vyplnila ich farbou. Dokonca sa mi zdobenie sviečok dostalo pod kožu a stalo sa mi istou formou relaxu.
Lenže nastal predsa len drobný problém. Niektoré sviečky mi bolo ľúto zapáliť. Tak som ich začala šíriť v svojom okolí. Medzi rodinou, kamarátkami, známymi. Nielen ako súčasť darčekov, ale i len tak pre radosť, alebo prejav vďaky za každodenné drobnosti.
A stalo sa, čo sa nevyhnutne muselo stať. Pohladilo to moje ego. Našli sa totiž nasledovníčky. Síce zdobia iným štýlom, ale výsledok je krásny. Však posúďte sami:
p.A.B.
A.B.
p.M.F.
A komu by to nedalo pokoja, môže vyskúšať ozdobiť i kahanček pomocou servítkovej techniky. Síce sa trošku potrápite, ale výsledok je ešte krajší.
