Pouličná lampa mi tlmene svieti do izby a všetky predmety v izbe vrhajú nepriehliadné tiene. V diaľke sa ozýva siréna sanitky a znovu zaspávam.
Nejakí opilci sa vracajú z krčmy. Bezstarostne sa potácajú ulicou a falošne si spievajú. Z ničoho nič zmĺknu. Dobrá nálada ich asi prešla. Lampy už zhasli, ale ja stále nemôžem zaspať.
K tikotu hodín sa pridá kvapkanie vodovodného kohútika. Rátanie ovečiek ma už nebaví. Skúsim kozy.
Cez okno znovu prenikne svetlo. Tentoraz je to mesiac. Tiene z jeho svetla sú tlmené a milé.
Ani kozy nepomáhajú. Skúsim kravy, i keď ony asi nebudú tak krásne skákať...
Zvuk vodovodného kohútika nahradili dažďové kvapky. Nepravidelne bubnujú na okno. To ma uspáva. Je to oveľa lepšie ako rátanie oviec, kôz a kr...
Myšlienky mi letia k upírom a diablom. Neodvážim sa ísť po cesnak. Som bezbranná. Strach ma pripútal k posteli.
Neprišli. To som rada. Vietor sa znovu púšťa do boja. K tomu zvuk prichádzajúceho vlaku. Zvuky noci sú skutočne tajomné.
Ležím a civím do stropu. Je tam nejaká trhlina, v ktorej spí mucha. Myšlienky už nie sú. Ďalej civím do stropu.
Skončí sa táto noc? Čas sa vlečie. Hlavná vec, že keď sme dnes boli spolu (s Ním), tak bežal o preteky a nemohli sme ho predbehnúť.
Hmmm, štyri hodiny. Ale je veselo. U suseda nado mnou plače dieťa. Utíšte ho niekto! Z druhej strany steny sa ozve chrápanie. Zvláštne, že až teraz. Nesmiem si zabudnúť umyť zuby.
Niekto naštartoval auto. Blbec, vstávať v takú nekresťanskú hodinu. Vlastne, asi je lepšie vôbec vstať.
Slnko už vychádza. Nový deň sa blíži k začiatku. Nádherný východ. Pekný súboj tmy a svetla. Zatiaľ vyhráva šero.
Budík zvoní. Už by som mohla konečne zaspať. Fakt sa už nudím.
Život ide ďalej. Musím vstať a žiť s davom. Nie s davom, ale v dave.
