Jesenná láska

Nedá mi spať. Šuchotajúce lístie pod mojimi oknami. Mesačný svit sa s nimi pohráva a v sne si sypem tymian do čaju. Len tak, kvôli vôni. Rozkopem to lístie, však som si ho nahrabala. Pocítim detskú radosť a sen so starkým. Už sa plavíme po mesačných moriach. Len pristátie je pritvrdé. Plameň zhasína v ich prítomnosti. Stále sú so mnou. Chránia ma. Pohládzajú teplými rukami po tvári a šepkajú tajomstvá večných dní. Nikdy sa ich nevzdám. Nevzdám sa ich tichých slov a naďalej sa brodím lístím svojich dní...

Zuzana Vozárová Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny