Prvá reakcia bola: „WAUW:" suché konštatovanie situácie, pričom som zostala vyvalená na posteli. Druhá reakcia zas pôsobila ako kofeínová injekcia energie a ospalosť sa stala minulosťou. Vystrelila som ku svojmu stolu a zapaľovala sviečku. V absolútnej tme, ale bez akýchkoľvek problémov, pretože na mojom stole sa nachádzajú minimálne dve sviečky aj zápalky. To je v prípade výpadku elektrického prúdu obrovská výhoda. Predstavte si zvuk škrtajúcej zápalky a ten pocit, keď sa na jej konci objaví malinký plamienok. Pripaľujem prvú sviečku. Chvíľku trvá, kým sa knôtik naplno rozhorí a vosk sa začína roztápať. Od prvej pripaľujem ďalšiu, až kým sa na mojom stole nerozhorí všetko, čo je na to určené :).
Mamine sa už tiež podarilo pozapaľovať nejaké sviečky a zisťovala, kde všade naokolo je situácia rovnaká. Bola, ale len v jednej ďalšej bytovke krížom cez cestu. Ja som sa zas vyžívala v malých prechádzkach po byte so sviečkou v ruke :).
Keď ani po štvrťhodine nebolo šance na elektrický prúd, navrhla som čaj. Však čo sa lepšie hodí ku tancu malých plamienkov sviečok? Ďalšou výhodou v prípade výpadku je aj plynový sporák a tak som sa pri príprave čaju vrátila o niekoľko rokov dozadu, keď ešte rýchlovarné kanvice boli len snom. O chvíľku som už pochlipkávala horúci čaj s medom a spriadala plány, ako čo najefektívnejšie využiť práve kopajúce múzy. Pretože, komu by sa chcelo spať pri takej romantickej atmosfére v hrejivom svetle sviečok?
Mamina si čítala v šere, ja som sledovala zasychajúci atrament, keď tu zablikala lampa a izbu zalialo nepríjemné svetlo. V mojej izbe svietilo len dovtedy, kým som sa nedostala ku spínaču.
Keďže sa blíži sviatok Valentína, mám pre vás jeden návrh. Skúste zabudnúť na výdobytok lámp a pozapaľujte si radšej sviečky...
