Po prebudení som saneubránila spomienkam. V mysli som sa vrátila o niekoľko rokovdozadu. Vrátila som sa k prázdninám, akurát keď sa júl lúčil s letom a augustsi s ním podával ruku. Vrátila som sa konkrétne k jednému teplémupodvečeru, keď som vzala Ťapinku naprechádzku, ako som to počas toho leta zvykla robiť každý deň. Ešte na začiatkusa k nám pridal i kamarátov tuláčik Beny.
V sprievode dvochverných priateľov človeka som sa brodila zlatistou trávou, ktorá ma šteklila nanohách. Na chvíľku som si sadla. Z jednej strany si vedľa mňa sadla Ťapinaa z druhej Beny. Spolu sme pozorovali červenajúce sa slnko, ako sisadá za protiľahlé kopce. Pohladkala som Ťapku, ktorá na mňa uprela chápavéľudské oči. Pohladkala som aj Benyho, ktorý do mňa žiarlivo strčil ňufákom. Keďsom sa postavila, teplý vánok sa mi zľahka zaprel do tela a vedela som, žeje čas sa vrátiť.
Výnimočný momentobyčajného dňa, ktorý mi prežiari pochmúrne chvíle.
Patetické? Banálne? Preniekoho možno.
