Vianoce- V predvianočnom období sa pripravovalo pečením vianočných koláčov a upratovaním. V každej domácnosti bol adventný veniec ,na ktorom sa každý týždeň v nedeľ u zapaľovali sviečky. Na štedrý deň sa stravovalo striedmo a postilo. Jedli sa len nemäsité jedlá. Na štedrý deň sa nenavštevovalo. Ak sa však musela nejaká návšteva vykonať návštevník musel zavinšovať, nebol to však vianočný vinš, ale vinš aby sa dobre niesli sliepky. Na štedrý deň sa nerobili žiadne veľké práce. Stromčeky boli skromnejšie ako dnes. Zdobili sa ovocím, orechmi, alebo ručne vyrobenými ozdobami. V 19. a začiatkom 20. storočia boli stromčeky zavesené na strope. Pred večerov otec rodiny doniesol seno a slamu, ostatní doniesli sekeru a reťaz. Seno symbolizovalo miesto kde sa narodil Ježiš, reťaz, ktorá sa obtočila okolo stola mala symbolizovať súdružnosť rodiny a sekera aby sa ničoho nebála. Ženy doniesli sviečku a vodu.Voda znamenala očistu a sviečka svetlo. Do izby vstupovali spoločne. Sviečka sa postavila na stôl do nádoby naplnenej pšenicou. Voda sa vyliala do lávora, do ktorého sa hodila minca. Ak bola minca na znaku, vravievalo sa, že bude vládnuť hlava čiže otec, ak číslo tak bude vládnuť v rodine matka. Všetky sa poumývali, pomodlili sa a zasadli k stolu. Matka všetkým požehnala prstom namočeným v mede aby celý rok boli dobrý ako ten med. Na stôl gazdiná prinášala jedlá. Ona jediná mohla vstať od stolu. Najprv sa podávala oblátka s medom. Nasledoval cesnak so soľou a kračunom. Na štedrovečernom stole nesmel chýbať kračun alebo poplanky. Kračun bol chlieb, ktorý bol upečený v peci a v jeho strede boli zapečené zrnko maku, kulurice, fazule. Potom bobáľky s makom a mliekom a poslednou bola zámeška z kukurice. V neskoršom období sa podávala fazuľa. Až v 60. rokoch 20.storočia to sa začala podávať ryba. Ku koncu 20. storočia sa začala pripravovať kapustnica. Po večeri sa všetci pomodlili. Zapálila sa petrolejka a sfúkla sviečka pričom sa všetci pozerali kam smeruje dym. Darčeky sa nedostávali. Deti si však pod stromčekom mohli nájsť sladkosti alebo ovocie. V komunistickom období sa pod stromček dávalo exotické ovocie, ktoré bolo dostupné len počas Vianoc. Po večeri vydajachtivé dievča vyšlo na priedomie počúvať odkiaľ šteká pes. Z ktorej strany zabrechal z tej mal prísť pytač. Večer mládež nacvičovala betlehem a chodili od domu k domu vinšovať. Ráno na prvý sviatok vianočný sa chodilo vinšovať k rodine. Silvester a nový rok- Silvestrovský večer sa trávil v kostole, po omši sa mládež vydala na zábavu so živou kapelou. Na nový rok sa znova chodilo vinšovať a navštevovať. Fašiangy- Po ňom nasledovalo pôstne obdobie. Ľudia robili hostiny a mládež sa chodila zabávať. Veľká noc- Veľká noc sa začínala Veľkým piatkom, ktoré bolo prísnym pôstom. V sobotu sa varila šunka, piekla páska, maľovali vajíčka. Vajíčka sa maľovali cibuľou, orechmi alebo stužkami, ktoré sa nechali namoknúť a tým pustili farbu. Neskôr sa začali používať potravinárske farby. V nedeľu ráno sa do košíka uložila páska, klobása, syr, ktorý bol pripravený s mlieka a vajec, maľované vajíčka a šunka. V niektorých košíkoch bol aj chren, soľ alebo cvikla. Po posvätení jedál musela gazdiná rýchlo utekať domov aby bola po celý rok taká šikovná. V pondelok bola zvykom veľká oblievačka. Muži oblievali ženy vedrom alebo ich vtiahli pod pumpu. Podľa tradície preto aby boli celý rok svieže a krásne. Používanie korbáčov a voňaviek sa objavilo až neskôr v modernom období. Dlhé zimné večery- Zvykom bolo párať perie z ktorého sa vyrábali periny, alebo sa priadlo konope.Pri týchto príležitostiach sa ženy z okolia stretávali a predávali si rôzne klebety, rady alebo si rozprávali príbehy o strašiakoch. Na Ondreja sa hádzal do okien kúkoľ. Dievčatá varili pirohy, na ktorých bolo mená chlapcov. To meno, ktoré vyplávalo nahor toho si mala do roka vziať. Na svätú Luciu nebolo dovolené dievčatám prať, šiť, alebo vyšívať. Cez zimu sa tkalo konopná plátno a bielilo sa. Na tkanie sa používali krosná. Svadba- Takisto patrila medzi slávnosti. Svadba bola skromná a zväčša sa konala v dome nevesty. Neskôr sa konala v pod stanom v záhrade alebo na dvore kde bývala nevesta. Až v 80. Rokoch sa svadobné hostiny začínajú presadzovať v reštauráciach. Na svadbe sa podávali typické jedlá ako halušky a v niektorých oblastiach sa jedlo z jednej misy. Nevesta si pred svadbou sama šila šaty, alebo jej ich ušila matka. V bohatších rodinách si ich dávali ušiť ku krajčírovi. Podávali sa koláče a torta, ktorá pozostávala z cesta a medzi ktorým bol krém z masla a cukru.
Skoro všetky tieto tradície vymizli, ale v niektorých starších ľuďoch ostali spomienky na tieto pekné časy.
