Na nešťastie, alebo práve že na veľké šťastie nemám klimatizáciu, tak mam pootvárané okná po celom byte a keby to bolo možné išla by som bývať do našej pivnica, ktorá má teplotu približujúcu sa k bodu mrazu. No zatiaľ mi musia stačiť otvorené okná.
V nedeľu doobeda, zatiaľ čo sa môj priateľ učil, som si v tomto teple, v pohodičke sedela nad knihou a aj ja som sa snažila niečo do tej mojej sparenej hlavy dostať. Okrem tepla, ktoré zapríčinilo to, že sa mi z mozgu vyparila akákoľvek voda začalo to utrpenie......
Približne o 11.00, keď sa blížil čas k obedu moji susedia, na ktorých sa usmialo šťastie a je im ako veľmi málo ľuďom tu v preplnenej Bratislave dožičené bývať v rodinnom dome, začali chystať obed pod holým nebom. Na tom by nebolo nič zlé, lebo mňa osobne poteší letmý pohľad na šťastnú rodinku.
Pani domáca sa zvŕtala a pripravovala stôl pre rodinku na obed. A vtedy sa to stalo!!
Moji spomenutí susedia majú veľmi pekného psíka, je síce trochu väčší a zdá sa mi že málo cvičený, teda vlastne nie je vôbec cvičený, ale v žiadnom prípade nepatrí medzi nejaké bojové a krvilačné plemená. Ako každý psík aj tento nepohrdne poriadnym štekaním a v poslednom čase si rád pošteká a pozavýja najmä v noci. Ako jeho najbližšia susedka o tom viem svoje. No nevadí mi to. Ja mám tiež psa, ktorý býva so mnou a priateľom v byte. Pri ňom si uvedomujem, že pes nevie rozprávať a tak to, že nejaký pes šteká ak niečo v noci začuje alebo zavýja, pretože by chcel ísť na výlet za mladou sučkou, je absolútne normálne a ako normálneho dospelého človeka ma to neprivádza do šialenstva.
Ale čo ak moji susedia obedujú pod holým nebom, v plnej rodinnej zostave a ich milovaný psík je zavretý v prednej časti záhrady a neustále v sekundových intervaloch šteká a ja sa chcem sústrediť??? A čo keď to štekanie nie je štekanie ale prosíkanie o to aby sa mohol začleniť do svojej svorky pri tom peknom okamihu, keď sú všetci spolu???
Po 30 minútach hladina mojej šialenosti, ktorá dosiahla vrchol a jej hranica sa pohybovala na úrovni 99 zo 100 som navštívila susedov s prosbou aby psa ako veľmi silné sociálne prijali medzi seba. Otvorila mi usmiata susedka a odprevadila ma slovami „ale to nešteká náš pes“. V zúfalstve, keď mi už bolo viac ľúto toho psíka ako seba som sa vrátila domov a zatvorila okná. Štekajúci plač a dusno ma donútili použiť tvrdú taktiku a knokautovať susedov iným spôsobom.
S priateľom sme sa postavili do okna a vytrvalo hľadeli na obedujúcu a zabávajúcu sa rodinku. Po čase (chvalabohu, lebo som sa cítila ako voyager) sa domáci pán zľutoval a pustil milovaného psíka k sediacej rodine.
Konečne, pomyslela som si. Pes sa od radosti nevedel dotešiť. V každom prípade by asi susedom poradím aby psa dali radšej cvičiť ako by chudák mal takto trpieť.
Ja viem kam patrím a snažím sa podľa toho aj správať, no vedia to aj ostatní ľudia. Ak si si skrotil líšku si za ňu zodpovedný........
