Zuzka Homolová
To podstatné ostáva
Často sa zamyslím. Môžu ma rany života stále prenasledovať ? Alebo som im už nadobro unikla ? Čo po mojich ranách ostalo?
Som veselé dievča. Snažím sa žiť naplno, aj keď nie vždy sa mi to darí. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

Často sa zamyslím. Môžu ma rany života stále prenasledovať ? Alebo som im už nadobro unikla ? Čo po mojich ranách ostalo?

Keď mi bolo veľmi smutno. Keď som nevedela kam mám ísť ďalej. Keď som sa hnevala na seba. Keď mi celý svet prišiel nespravodlivý a čierny. Jeden môj kamarát mi povedal. „Teraz môžeš všetku tú lásku čo máš v sebe rozdávať okolo seba“. Nechápala som jeho slovám. Ja chcem tú lásku dávať jemu. A chcem aby on ju dával mne. Prečo ju mám dávať iným ľudom? Až neskôr som to pochopila.

Okamih. Chvíľa. To je to z čoho sa skladá život. Ži! Choď ďalej! Vravím sebe stále dookola. Vychutnávaj si okamihy, život máš len jeden, tak ho ži ako sa najlepšie dá.